V terapiách sa so mnou mnohí ľudia podelia so svojími rôznymi tajomstvami. Niekedy sú terapie také skládky tajomstiev.
V meste nad Martinom je veľká skládka rôzneho odpadu. Vytvoril sa tam taký umelý kopec plný všeličoho. Je tam veľký ratrak, ktorý ten bordel valcuje a vyrovnáva, aby sa tam zmestilo toho čo najviac.
Niekedy si pripadám ako vodič tohto ratraku ako na kopci vyrovnám plochu tak, aby mohli prísť ďalšie odpadky, ktorých sa potrebujú ľudia zbaviť.
Je fajn, že je možnosť sa takto zbaviť rozličného odpadu. Sám to poznám na sebe.
Keď si životom nosím veľa tajomstiev a nemám ich kde vyhodiť zbytočne ma to ťaží a zaberá priestor.
Sebaskúsenosť mi ukázala, že vedieť sa podeliť so svojimi tajomstvami , ktoré môžu vyvolávať hanbu, je ťažké no liečivé zároveň.
Keď som robil na Prednej hore, chodili tam z programu anonymní alkoholici. Jedna terapeutka, ktorá ich sprevádzala zvykla hovorievať: "Človek je natoľko chorí, nakoľko si stráži svoje tajomstvá."
Je jasné, že tajomstvá sa nedajú prezrádzať na počkanie či nasilu. Priestor, kde sa môžu prezradiť je dôležitý, aby nedošlo k zraneniu.
Keď som v rámci psychoterapeutického výcviku pred rokmi chodil do terapie a supervízie tam som to púšťal. Terapia a supervízia bola taká čistička odpadových vôd. Dobre mi to padlo .
Po rokoch som zistil, že je dobré sa k tomu vrátiť. Naordinoval som si opäť zážitok terapie. Pridal som si do toho aj supervíziu.
Som tomu rád. Za tie roky bez terapie a supervízie sa toho nazbieralo a nechávam svoju terapeutku a supervízorku deratizovať, čistiť, upratovať, nasvecovať a odmínovávať bordel v duši, aby zase moja duša spĺňala bezpečnostné normy:-)
Je dobré si občas dovoliť byť aj slabý a zraniteľný, vedieť požiadať o pomoc. Byť stále silný je otrava a nie je to ani zdravé :-)
