Ako dieťa som bol a v podstate stále aj som introvert. Na tom samo o sebe samozrejme nie je nič zlé, prečo by aj. Počas dospievania som bol zakríknutý, tichý. Na návštevách som väčšinou len ticho sedel, mal som čo robiť povedať jednu súvislú vetu, hanbil som sa. Cítil som chvenie srdca.
Na strednej škole tam som to tiež cítil hlavne ak som mal odpovedať pred tabuľou pred spolužiakmi, cítil som sa neisto. Dáko som to ale neriešil, dalo sa to zvládnuť.
Potom na výške tam to prišlo v plnej sile. Chcel som sa zapojiť, niečo na seminárkach povedať, spýtať sa reagovať. Aj ma veci napádali, no cítil som v krku guču, začal som sa potiť, červenať na čele, červené fľaky na krku, nič skrátka zo mňa nevyšlo, bol som paralyzovaný úzkosťou. Už som vedel, že je to tréma večná téma.
Potom prišla prvá práca psychológa na Prednej Hore. Tam som bol hodený do praxe celkom z ostra. Hneď skupinové terapie zo závislými. Na tom som si zvykol pomerne rýchlo, tréma tam bola iba zo začiatku. Horšie to bolo keď boli vnútroústavné semináre a prezentovať svoju prácu, pripravenú seminárku.
Vrchol tam bol prednášať edukácie pre závislých. Plná kinosála pacientov , vtedy ich tam bolo okolo 160 a 45 minút im hovoriť tému z okruhu závislostí. Bolo to o držku. Nedalo sa z toho vykrútiť, tak som bol skrátka hodený do vody a musel som sa naučiť plávať. Skrátka Tréma večná téma.
Vtedy som ešte nemal moc, čo by mi pomáhalo. Začal som ale behávať a to mi pomohlo. Vedel som, že keď si zabehám , budem mať trému, ale menšiu. Tak som behával. Potom som si urobil atestáciu, odišiel z Prednej hory, začal robiť vo výkone Trestu a popritom znaleckú činnosť v oblasti klinickej psychológie.
Robil som znalca 7 rokov a to bolo tiež riadny zaberák. Chodil som na výsluchy, na súdne pojednávania. Tom to bolo dosť ostré, vedieť obhájiť znalecký posudok, odpovedať na záludné otázky právnikov, prichádzať do kontaktu s rôznymi ťažkými prípadmi, no na moju trému ozaj riadna škola. Skrátka Tréma večná téma.
Našiel som si tri pomôcky, ktoré mi naozaj pri tom všetkom pomáhali. Nie sú univerzálne a neberte to ani ako tip, či zaručený spôsob ako zvládať trému.
Po prvé beh, dlhší beh mi vedel dať pokoj a necítil som potom príznaky trémy aspoň nie také, že by ma moc trápili. Otužovanie tak to bola istota, keď som mal pojednávanie tak som si šiel predtým zabehať, potom sa hodiť do ľadového potoka a predtým ako som vošiel do pojednávacej miestnosti na súde, tak som do toho ešte pridal krátku modlitbu za všetkých zúčastnených vrátane seba.
Skrátka Tréma večná téma.
posielam link na môj vlog : https://www.youtube.com/watch?v=aMrV5oUSsF8&t=2s
