Niektoré dni v roku nám pretečú ako voda pomedzi dlane, bez povšimnutia. Skrátka im nevenujeme dostatočnú pozornosť. Skvelé dni, zdá sa, akoby nemali dvadsaťštyri hodín. Počas horších dní sa čas vlečie. Ako je však možné, že naše spomienky nie sú len čierne alebo krásne farebné? Myslím, že každá myseľ si vyberá, čo si uloží do albumu spomienok.
Nech ťa milý priateľ neodradí kvalita fotografií...pre mňa nie sú o kvalite ale o pocitoch, ktoré ma hrejú na duši a pri srdci.
Vidíš tie farby? Akoby príroda vedela, že prídeme na návštevu. Šuchot lístia pri každom kroku, vôňa jesene a jemný vánok nás sprevádzajú na každom kroku. A už som súčasťou lesa aj ja s Martinou. Lúče slnka sa predierajú cez koruny stromov, len aby nám pohladili líca. Cítiš aj ty ten dotyk tepla?
Hra svetla a tieňov.
Línie...
Nemala som otáčať fotoaparát priamo k slnku? Mala som obavu, že keď zavriem oči, túto farebnú spomienku stratím. Teraz sa o ňu s tebou podelím.
:)
Ľúbi lesy, ľúbi kopce. Úprimnou, nehynúcou a nevyliečiteľnou láskou. "Parťáčka na túlačkách" ako túto čistú dušu sama pre seba volám.
(Jesenný Súľov)
