Ešte včera večer ulicu lemovali desaťročia staré stromy, ktoré sú tu dlhšie ako mnohí obyvatelia tejto mestskej časti. Dnes na obed sa mi však naskytol pohľad, ktorý ma doslova na pár sekúnd zmrazil. Časti stromov ležali spílené na zemi, chodník odrazu pôsobil smutne, akoby bež života.
Možno si poviete - "No a čo ? Zopár stromov predsa nikomu chýbať nebude." Ale tu predsa nejde iba o jednu ulicu. Všetci dobre vieme, že už nielen v mestách platí nové pravidlo - čím menej zelene, tým lepšie. Aj tak mi zatiaľ nie je jasné, prečo práve na tomto mieste museli byť odstránené. Nikomu nezavadzali, na okraji chodníka sa dá asi len ťažko niečo stavať, takže dôvod ostáva pre mňa záhadou.
Nepatrím k žiadnej fanatickej organizácii za záchranu zelene, to nie, som iba obyčajný človek, ktorému sa už veľmi dlho prieči tento spôsob budovania miest. Vyrubujú sa parky, ničia sa lúky, len preto, aby sa mohlo stavať, stavať a stavať. Prestavajte sa všetci, žite hlava na hlave v betónovej džungli, veď to je predsa IN ! Už iba blázon by mohol vedieť oceniť kúsok zelene uprostred rušných križovatiek a panelákov...
Ničíme aj posledné kúsky prírody a potom ochkáme a jojkáme, ako nám je zle, aké prírodné katastrofy sa na nás rútia a nevieme si ich ani poriadne vysvetliť, no to, že sme iba obeťami samých seba, to si prizná iba málo ľudí. Globálne otepľovanie, skleníkové efekty, to nie sú bubáci vyslaní Matkou Prírodou, ako si to mnohí slepo namýšľajú ( áno, existujú aj takí..), to sú výsledky vedomého, niekedy aj nevedomého devastovania Zeme..
Nepotrebujeme apokalyptické predpovede na rok 2012, veď rovnaké sa viazali aj na rok 2000 a vidíte, ešte stále tu sme, no hádam skoro každý si vie spočítať 1+1 a prísť na to, že takýmto tempom ničenia a rozrušovania tejto planéty budeme aj bez obávaného roku čoskoro, slušne povedané, v análnom otvore.. Keby sa aspoň polovica svetovej populácie na chvíľu zastavila a zamyslela, možno by sme to všetko mohli zmierniť.. ostáva dúfať...
