Písmo:
A-
|
A+
Áno, aj len tá malá skurvená slamka by mi stačila na vytiahnutie k hladine, kde by som sa mohla nadýchnuť. Ale čo keď nepríde ? Ostanem tu navždy, tak skľúčená, bezmocná a ublížená životom ? Mám prosiť o milosť ? Mám sa zviesť na kolená ? Do riti, život, ty si zas zo mňa robíš dobrý deň! Baví ťa to ešte ? Skutočne to bol taký príšerný zločin ukradnúť si kúsok šťastia, keď ma takto trestáš ? Bezduchá existencia na poli ľudskej zúfalosti ma skutočne ubíja, snažím sa vstať ale nejde to, nohy sa mi podlamujú, smejú sa mi stromy, kvety, tak krásne rozkvitnuté, smejú sa mi do tváre, aká som úbohá a mŕtva.
A slamka stále neprichádza...
