Po rokoch, keď sme atakovali hranicu 100.000 narodených detí ročne sme radi, keď sa číslo narodených detí prehúpne cez 50.000. Diskusia sa točí okolo štátnej podpory rodiny, ale hlavný problém je v mentalite, zmene správania, ponuke “iných” životných skúseností a pohľade na deti ako na “nákladovú” položku.
Vyspelé europske štáty už testovali rôzne “podporné” stimuly pre rodiny. Ale výsledok sa nemení a skúsenosť hovorí, že rozhodnutie mať viac detí v rodine nie je závislé od financií. Pokiaľ ale štát “agituje” aj mentalita občanov môže byť pozitívne menená.
V Rakúsku je mesačný príspevok pre dieťa viac ako na Slovensku minimálna mzda. Čiže viac ako 400,- EUR/mesiac.
V Španielsku je príspevok pri narodení dieťaťa viac ako 2.500 EUR.
V Nórsku je to dokonca viac ako 4.000 EUR.
Vo Švajčiarsku je mesačný príspevok na dieťa (nie “materská dovolenka”), ktoré nedovŕšilo 18-tý rok až do 300,- EUR/mesiac.
Takto by sme mohli menovať ďalšie štáty Európy, ale aj vo svete. Sú rôzne modely a podpory financovania, bývania, školstva. Ale hlavnou podmienkou mať viac detí v štáte je rozhodnutie rodičov. A to je veľmi ovplyvnené prostredím, ktoré v rodine, okolí a štáte je. Pokiaľ by štát fungoval dobre, jeho hlavnými úlohami by bolo:
-zabezpečenie ochrany vonkajšich hraníc
-podpora vzdelávania
-zdravotný a sociálny systém
-silná podpora pôrodnosti – teda veľmi cielená a silná podpora rodín – napríklad nižšími daňami pre pracujúcich rodičov podľa počtu detí.
Nižšie dane pre pracujúcich rodičov podľa počtu detí je jednoduchá a pritom účinná podpora. Nie sú potrebné veľké zásahy do systému. Rodič napríklad s troma deťmi a priemernou mzdou si tak ročne môže prilepšiť o viac ako 1.000 EUR k platu. A štát môže deklarovať, že jeho prioritou sú budúce generácie. Je to základ podpory, na ktorom je potrebné stavať ďalej. Podpora nájomných bytov za dostupné ceny, systematická reforma školstva, dôraz na vhodné vzdelávanie atď.
Slovensko sa ešte vždy spamätáva z “postkomunistických” čias. Vláda za ostatných desať rokov nevenuje dostatočnú pozornosť budúcnosti národa. A to sa nám všetkým vráti v podobe nedostatku financií v budúcom dôchodkovom a sociálnom systéme. Deti sú ale našou budúcnosťou a štát nie je schopný prežiť, pokiaľ sa neobnovuje jeho obyvateľstvo. Slováci teda ako národ možno “nebudú”.
