Keď ale niekto povie jednému z tých bežcov - "prestaň bežať, zastav sa!" a toho druhého vyhlási za víťaza, pretože prebehol jediný sám víťaznou páskou, tak to nie je súťaž, je to skresľovanie súťaže, je to manipulácia súťažou, umelé vytvorenie nového víťaza.
Takto nejako to vyzerá aj s IC vlakmi na Slovensku. Prišiel tu iný operator a z pozície ministra bolo povedané, že pokiaľ ten iný operator nevládze jazdiť a nevie jazdiť s nákladmi ktoré má, nevie to optimalizovať, tak zrušíme naše IC vlaky a ten operátor de facto bude jazdiť sám.
Nechcem vôbec obhajovať to, že si premiér vlakmi zadarmo chcel získať voličov. Ľuďom dal vlaky zadarmo, ktoré nie sú zadarmo, pretože už sama Železničná spoločnosť priznala, že tá strata je minimálne 24 miliónov Euro a nie 13 milionov Euro ako to napísal pán premier. Toto nemôžem obhajovať už z princípu zdravého rozumu. Keď sa premiér sekne o dvojnásobok, tak budem minimálne pochybovať o premiérovom ekonomickom vzdelaní.
Je to nekoncepčný krok, zlý krok. Ľudia síce možno jazdia viac, ale jazdíme na starých vagónoch, tie náklady tam stale sú a musíme ich platiť. Ak sa, ale vláda rozhodla, aby tie vlaky boli zadarmo a tú stratu bude vykrývať z niečoho iného, ok, je to v poriadku. Pokiaľ bude hospodáriť tak, že bude vedieť vykrývať vlaky zadarmo – OK, je to rozhodnutie vlády. Síce vtĺkame celej jednej novej generácii informáciu, že môže byť niečo zadarmo, čo neexistuje, ale fajn.
Je to rozhodnutie ľavicovej vlády Róberta Fica, s ktorou nie som povinný súhlasiť.
To, ale že vláda, hlavný akcionár Železničnej spoločnosti, čiže minister, zrušili IC vlaky, ktoré sú v podstate pýchou železníc – to je dehonestácia desiatok rokov práce generácií železničiarov. Železnice podľa objednavky štátu obsluhujú aj trate, ktoré sú vysoko stratové.
Taktiež už v roku 2011 oznámilo predstavenstvo ZSSK (Železničnej spoločnosti), že vyberajú IC vlaky z celkových sledovaní nákladov a budú sledovať náklady samostatne. A už vtedy (to ešte neboli vlaky zadarmo) sa hovorilo, že sa bude strata postupne znižovať.
Sám som na predstavenstve navrhoval, aby sa náklady naďalej sledovali, ale nikto z nás nepochyboval, že “vlajkovú loď” železníc chceme pozitívne posúvať pre komfort zákazníka vpred.
V každom štáte, v každej krajine, keď sa budovali železnice, veľké železnice, bola snaha vždy ponúknuť oproti štandardným vlakom niečo navyše, niečo luxusnejšie, komfortnejšie, pohodlnejšie. Niečo v čom by sa ľudia dobre cítili, bol by to pre nich vyšší štandard, ale zároveň aj zelezničiari by sa mohli popýšiť niečim, o čom by mohli hovoriť: “Áno, toto je naša pýcha, naša vlajková loď, touto jazdíme kvalitne, dobre…”
Takže takto vlastne sa správa pán premiér na čele s ministrom dopravy ku železničiarom. Berie im ich česť. Železničiari sa stávajú obslužnými osobami hrkajúcich vagonóv starých 35 a viac rokov. Snažia sa to všetko brať so cťou a nejakým spôsobom vrátiť ešte tým železniciam nonšalantnosť. Pán premier, Vašimi činmi sme už ale veľmi ďaleko od snáh.
Keď sa pamätám, po revolúcii bola snaha o vybudovanie IC vlakov ako naozaj kvalitného spojenia medzi východom a západom Slovenska.Mnojokrát a s radosťou som chodil z Košíc do Bratislavy v IC-čku, kde som si sadol buď či do reštauračného vozňa alebo do kupé, zapol som si do elektriky notebook, pracoval som, teraz je tam už aj wifi. Počas cesty som stretával ľudí, rozprával s nimi, prečítal knihu. Atmosféra IC bola svojská, každy si pamätá…
Oceňujem, že sa železníce roky snažili o to, aby tá kvalita cestovania bola vyššia.
Ale teraz ste prácu generácií železničiarov hodili do koša - pán premier.