v ten moment, keď som dopísala posledné písmeno môjho prvého podpisu v novej krajine, v novom meste a v novom byte…
v ten moment, keď som bodkou za mojim úradným podpisom dala aj bodku mojim osobným dvom týždňom prázdnin, počas ktorých som oficiálne neexistovala a elektronika bola na míle odo mňa…
v ten moment, keď som prestala formálne nebyť a vstúpila som opäť do radu registrovaných…
v ten moment sa objavil a otvoril náruč na privítanie…
veľký brat…
so širokým úsmevom na tvári a hrdosťou mocnára mi presvedčivo hľadel priamo do očí a charizmaticky, vzbudzujúc moju dôveru, začal ukrajovať z mojej slobody.
slobody nebyť manipulovaná.
slobody nebyť závislá a ovplyvniteľná.
slobody dýchať voľne a nebyť zovretá v sile vydierajúceho konzumu, všetko vidiacej, počujúcej a navždy si pamätajúcej elektroniky, sledujúcej každú moju myšlienku.
slobody užívať si voľne 14 dni bez jeho zžieravej energie.
… je ale možné žít civilizovane bez jeho prítomnosti?
… a tak som pokračovala v ďalších a ďalších podpisoch a veľký brat sa radoval víťazstvu, že priniesol späť na dva týždne stratenú ovečku.
neosobný cash mi vymenil za osobne bankové karty, ktoré neudržia žiadne tajomstvo a prázdne priestory v peňaženke postupne ale útočne zapĺňal vernostnými kartičkami obchodov, čerpacích staníc, doktorov a kaderníčky, fitnescentra, zverolekára, salónu pre psov a mnohých iných menších ci väčších inštitúcii, ktoré pod zámienkou vďaky za oddanosť začali sledovať spolu s ním každý môj nákupný krok.
schránku mi napĺňal uvítacími listinami a marketingovým nájazdom do hlavy a myšlienok.
priniesol mi nový paušál, ktorým sleduje každý môj rozhovor, každú sms či mms a nezabudol aj na smartphone, kde si ukladá môj život a navigačným systémom sleduje moje cesty a ciele.
k televízoru, o ktorom vie presne, aký je a kde a kedy som ho kúpila a neustále mi k nemu ponuka výhodne príslušenstvo, mi pripojil stovky kanálov, vďaka ktorým ma presne informácie, či som veselá alebo smutná. pridal novú ip adresu a sledujúc moje aktívne surfovanie ovláda jedinečnou pamäťou a poznaním mojich pohybov minulých tie pohyby prítomne a budúce.
… dostal ma …
trpkou daňou za normálnu úroveň civilizovaného života je absolútna strata súkromia, privátu a intimity.
uvedomujúc si jeho mocnosť a nadvládu sa utešujem aspoň jednou drobnou podstatou, že nepatrím do radov very important person a tým sa stávam pre veľkého brata nezaujímavá. takže to, že ma pravdepodobne pozná lepšie ako ja samu seba, nepoužije proti mne… túto možnosť má ale stále k dispozícii…
a tak sa, napriek jeho nepochybne neotrasiteľnej a energicky rastúcej svetovlády, snažím aspoň čiastočne neprepadnúť ďalším a ďalším modernám elektroniky, útočnej marketingovej komunikácii ukrývajúcej sa aj v tých najtajnejších kútoch života a tváriť sa nenapadne.
už samozrejmú diagnózu: veľký brat, ktorú som si privolala späť mojim prvým podpisom, sa snažím dvakrát do týždňa odsunúť nabok. zamknem dvere, všetko nechám doma, len ja a môj pes. bez auta, bez mobilu, bez internetu, bez peňaženky, bez mocenských nástrojov dnešného sveta odchádzam do lesa, kde vnímam čistú energiu prírody a s úsmevom hľadím na mohutné stromy s majestátnymi korunami a verím, že veľký brat ma nevidí a nepočuje a užívam si, aj keď malé ale uspokojivé víťazstvo nad ním.
dasha.kratka
