Keďže som to takto, mladého metalistu, namočila do niečoho tak superstarovského, a mohol si vziať niekoho so sebou, 3x hadajte, pre toho sa rozhodol.
Kráčajúc polodaždivým piatkovým večerom na večeru som si prisľúbila, že internetové súťaže budem obchádzať na 100 metrov, budem sa radšej venovať hocičomu inému.
Upokovalo ma, že nebudeme sami, ktorí budú trapošiť. Spolu s nami tam malo byť ešte pár šťastlivcov.
Privítala nás zástupkyňa organizácie, ktorá to má všetko na svedomí, ako aj uvítací drink, ktorý popri tej takej klasickej kofoloidnej veci vyzeral nezvyčajne a super. Dve slamky, mätový lístok..začína sa mi to páčiť.
Dobehlo žieňa, zoznámili sme sa, ale aj tak si plietla miesta pôvodu a o menách ani nehovorím. Ale my sme jej to všetko zaradom prepáčili, zas hnevajte sa na Zdenku;).
Pri večeri sa výhercovia pomaly odvážili vytiahnuť foto-mašinky a fotiť ju pri jedle - lebo pri jej utlučnej postave má človek fakt pocit, že žije len zo Šarkanovej lásky a čerstvého vzduchu (a keďže toho moc v BA nie je, ostaneme len pri tej láske).
Žije si fajn, bolo s ňou fajn, až ste mali pocit, že..že ani nie je nejaká finalistka, ale skôr stará známa z vedlajšieho stola.
A klebetu? Čaká ju ešte 9 skúšok - tak som si povedala, že to nie je u nás na škole až take besné;). Nechala som si podpísať knižku Financie a mena, z čoho ma čaká skúška o dva dni. Tak snáď prináša Zdenka šťastie.
PS - do kelu, ešte aj ona je málo cm vyššia;))
