Tento dôkaz nemožnosti dosiahnuť všemohúcnosť je podobný axiome: Ak A > B a B > C tak aj A > C. Takúto axiómu môžeme bez rozpakov akceptovať pre reálne, teda aj prirodzené veci a javy. Platnosť výrokov môžeme prakticky overiť alebo logicky zdôvodniť. Napríklad z tvrdenia, že stolica A je ťažšia ako stolica B a stolica B je ťažšia ako stolica C vyplýva, že aj stolica A je ťažšia ako stolica C. Čo sa dá jednoducho overiť experimentom. (Tie tri hovná jednoducho zvážime.)
Aj pri zjednodušení výroku o všemohúcnosti na úroveň prirodzených dejov sa môžeme experimentálne presvedčiť, že axióma platí. Položíme si otázku: „Dokážeme nájsť taký kameň , ktorý nevládzeme zdvihnúť?". Ak chceme, tak sa hravo presvedčíme, že nie sme všemohúci.
Iná môže byť situácia s vecami a javmi nereálnymi, neprirodzenými. Nevieme dokázať, ani vyvrátiť platnosť axiómy „Ak A > B a B > C tak aj A > C" pre neprirodzené veci a javy. Stvoriť kameň je neprirodzená, nadprirodzená činnosť. Nevieme podstatu činnosti stvorenia hmoty. Je problematické resp. nezmyselné aplikovať takúto axiomatickú konštrukciu na neprirodzené javy. Napríklad nevieme porovnať veľkosť dvoch rozdielnych komplexných čísiel, lebo pojem veľkosti v prípade komplexných čísiel nie je definovaný alebo definovateľný. Definovaná je absolútna hodnota komplexného čísla, jeho vzdialenosť od nuly. To je však transformácia komplexného čísla do množiny reálnych kladných čísiel. A pritom existuje nekonečné množstvo množín obsahujúcich štvoricu rozdielnych komplexných čísiel majúcich rovnakú absolútnu hodnotu. Pre nereálna čísla axióma nie je použiteľná.
Ak však prijmeme možnosť aplikovať platnosť axiomatickej konštrukcie pre ľudsky nereálne veci, pripúšťame existenciu nadprirodzených činností. Ako sme už spomenuli stvorenie hmoty, alebo kameňa možno bezpochyby považovať za činnosť ľudsky nereálnu, neprirodzenú, nadprirodzenú. Teda ak niekto dokáže stvoriť akýkoľvek kameň má nadprirodzené schopnosti. V takomto prípade ak existuje Boh, tak má nadprirodzené schopnosti. Bez nadprirodzených schopností by nebol Bohom, ale človekom. Z pohľadu axiomatickej konštrukcie, ktorej platnosť sme prijali aj pre nadprirodzené javy, však nie je všemohúci. Zdanlivo. Lebo pri nadprirodzených schopnostiach je možné vykonávať opakovane dve následné činnosti vysokou frekvenciou. To znamená, že Boh dokáže dostatočne vysokou frekvenciou striedať stvorenie kameňa a jeho hodenie (zdvihnutie) pri neustále zvyšujúcej hmotnosti stvoreného kameňa (m + dm). Pre pozorovateľa s prirodzenými schopnosťami prebiehajú obe činnosti súčastne, lebo pri vysokej frekvencii ich striedania nedokáže rozlíšiť, ktorý dej práve prebieha. Teda ak existuje Boh má nadprirodzené schopnosti, ktorými môže byť v dimenzii ľudských schopností všemohúci. Ak má nadprirodzené schopnosti a mal by záujem dokazovať, že je všemohúci asi by ma ukameňoval skôr ako by som mu stihol položiť drzú otázku. Dúfam, že to nebude skúšať a ja tú otázku beriem späť, lebo je nezmyselná. Boha nemožno chápať v ľudských dimenziách. Boh nie je obchodník s teplou vodou alebo žonglér s troma ťažkými kamennými guľami. Boha nemožno skúšať axiómami, on asi nepotrebuje axiómy ako ich potrebuje človek. Boh je pre človeka axióma! Axióma sa nedokazuje. Môžeme ju akceptovať alebo zavrhnúť. Máme slobodnú vôľu a na výber. Všetky dôkazy a popretia sú na tenkom ľade.
Ale čo ak Boh už vyskúšal svoju všemohúcnosť. Pri vysokej frekvencii, blízkej frekvencii svetla, striedal tvorenie a hádzanie hmoty. Možno bol z toho veľký tresk. A vzhľadom na to, že je všemohúci, možno ukončil ten dôkaz. Možno ukončil dôkaz v tak presnom okamihu tak, že mohol vzniknúť vesmír. Možno je to Vesmír, v ktorom žijeme, dýchame, píšeme a čítame. A tak čítam z evanjelia, prvý list svätého apoštola Pavla Korinťanom. Záver Piesne lásky: „Ostáva nám teda viera, nádej a láska, toto troje, ale najväčšia z nich je láska." Ja som si vybral aj vieru. Môj známy si tiež vybral Vieru. Citujem z jeho telefonátu: „Viera prepáč, že som k vám včera neprišiel. Zbieral som kamienky a hádzal ich. To rozbité okno na vašej kôlni zaplatím". Každý z nás má nanešťastie slobodnú vôľu a možnosť voliť. A tak si môžeme zvoliť cestu po tenkom ľade a dupaním nôh dokazovať svoju pravdu. A aj keď sa ľad preborí a sme už po krk vo vode, nevšímajme si to. Pravda je na našej strane. Ale keby nám Boh dal dôkaz o svojej existencii a všemohúcnosti tak by sme nemali na výber. Bola by to totalita. Totalita je niekedy pohodlná a jednoduchá. Mnohí na ňu s nostalgiou spomínajú. Zabudli, že gniavi mozog..
