V informačnom hluku rôznych afér, vrátane korupcie na SFZ, sa správa o reorganizácii našej najvyššej futbalovej súťaže akosi stratila. Hoci išlo o dôležitú vec, ktorá sa hneď aj realizovala nenašla vtedy adekvátnu odozvou médií ani odbornej verejnosti. V tomto ročníku sa teda hrá podľa úplne odlišného, nového systému. Treba jednoznačne povedať, že ide o horúcou ihlou šitý, nekoncepčný zásah do súťaže. Na tomto fakte nemení nič ani to, že sa takto dohodli kluby. Poznámka funkcionára zväzu, aby toto bola posledná reorganizácia najvyššej súťaže je pravdepodobne len vrúcnym želaním. Stav futbalu na Slovensku naznačuje, že nepremyslené určovanie počtu mužstiev, spôsobu a počtu zostupujúcich nie je cestou ku kvalite. Dokazuje to história našej najvyššej súťaže a fakty o jej reorganizáciách.
Od sezóny 1993/94 po sezónu 1995/96 hralo v najvyššej slovenskej ligovej súťaži 12 mužstiev. V základnej časti sa odohralo 2 x 11 stretnutí. Nasledoval boj o majstra a vypadávajúceho v dvoch samostatných skupinách. V každej zo skupín sa počas záverečnej časti odohralo 2 x 5 stretnutí. Celkove sa odohralo 32 kôl.
Rozšírenie počtu účastníkov na 16 pri klasickej 30 kolovej súťaži o majstra a dvoch vypadávajúcich začalo v sezóne 1996/97 a skončilo sezónou 1999/2000. Neuspokojivá úroveň hry, pokles návštevnosti a niektoré ďalšie príčiny navodili atmosféru pre dramatickú redukciu počtu mužstiev v najvyššej futbalovej súťaži.
V sezóne 2000/01 sa zredukoval počet mužstiev na desať. Začala sa hrať 36 kolová súťaž o majstra a dvoch vypadávajúcich. Zníženie počtu účastníkov na desať bolo spojené s predstavou, že užšia špička prinesie zlepšenie kvality hry. Dá sa jednoznačne povedať, že tento cieľ uvedená zmena nepriniesla. Ani nemohla. Kvalitu hry ovplyvňuje viac parametrov, ale prvý a najdôležitejší je kvalita tréningového procesu. Zmenu kvality hry počet mužstiev v súťaži nemôže ovplyvniť. O vyhodnotení pozitív a negatív zníženia počtu mužstiev na desať sa futbalová verejnosť nedozvedela prakticky nič. V médiách určite chýbali analýzy a informácie zdôvodňujúce prípravu ďalšej zmeny. Systém desiatich mužstiev v súťaži sa hral do sezóny 2005/2006. Túto éru zníženia počtu mužstiev metódou veľkého skoku možno označiť za nesprávny krok. Ak by bolo takéto zníženie pozitívnym krokom nebola by potrebná nová úprava.
Rozšírenie počtu mužstiev na dvanásť sa začalo platiť v sezóne 2006/2007. Bolo dôsledkom nahromadených problémov. Privítala ho väčšina zainteresovaných. V niektorých prípadoch sú dôvody presadzovania rozšírenia také jasné, že nie je potrebné sa nimi zaoberať. Spolu rozšírením počtu mužstiev v Corgoň lige na dvanásť sa prijal aj odlišný súťažný systém. Tento systém sa stal terčom kritiky, aj z hľadiska možnosti manipulácie s výsledkami. V priebehu jesene 2006 neočakávaný priebeh niektorých zápasov navodil atmosféru nedôvery a naznačoval manipulácie výsledkov. Očividne z tohto dôvodu jednoročný experiment súčasného herného systému končil. Je to však dôvod chabý, lebo ovplyvňovaniu výsledkov zabráni dôsledný dozor a tresty, nie nový hrací systém. Nevhodné je tiež, že začal opäť experiment herného systému. Tak ako pri predošlých zmenách prebral sa systém, ktorý určite prinesie v porovnaní s minulým pozitíva aj negatíva A to, že sa na novom spôsobe súťaže dohodli kluby nie je argument, ale alibizmus. Zväz má zodpovednosť za súťaže a musí byť garantom organizačným a koncepčným. Nesmie podliehať tlakom a z vôle silnejších klubov niečo meniť alebo pretvárať pravidlá hry.
Od sezóny 1993/94 po sezónu 2007/2008 história slovenského futbalu zaznamenáva pätnásť ligových sezón. Reorganizácia uskutočnená v sezóne 2007/2008 je piatou zmenou počas existencie slovenskej samostatnej súťaže. Tu sa nedá hovoriť o koncepcii skôr o „antikoncepcii", ktorá slovenskému futbalu neprospieva. Netreba obhajovať predchádzajúci model našich dvoch najvyšších súťaží. Je zrejmé, že mal aj negatíva. Priebeh prelínacej súťaže však ukázal na vyrovnanosť mužstiev bojujúcich o návrat do Corgoň ligy. Zabezpečoval aj motiváciu mužstiev z nižšej súťaže. Je nehorázne, že o zrušení súťažného systému sa rozhodlo ešte pred ukončením súťaže, bez jej vyhodnotenia. Reorganizácia nebola pripravená, premyslená ani koncepčná. Nepostihuje jednotlivé úrovne súťaží slovenského futbalu a nebol formulovaný dôvod pre jej uskutočnenie. Herný systém nedáva jednotlivým mužstvám šancu odohrať rovnaký počet zápasov s výhodou domáceho prostredia. Nie som právnik, ale podľa môjho názoru takýto systém odporuje Ústave Slovenskej republiky. Ak bola pre zavedenia nového súťažného systému dostatočným dôvodom len dohoda klubov, bola spochybnená schopnosť SFZ riadiť chod futbalu na Slovensku. Je pravdepodobné, že pri takomto riadení nás čakajú ďalšie reorganizácie, kým si konečne kompetentní neuvedomia, že úroveň futbalu nemá priamu súvislosť so súťažným systémom.
Dôvody na reorganizáciu celého slovenského futbalu určite sú. Ale nemôže sa to urobiť bez dôkladnej prípravy v priebehu pár týždňov. Vypracovanie vhodného modelu by určite trvalo niekoľko rokov. Základom by mala byť idea rozvoja mládežníckeho futbalu, jeho prechod k seniorom. Model by sa mal opierať o tri piliere: ekonomický, termínový a motivačný. Optimalizácia by zahrnula náklady zväzu i klubov a termínovú listinu domácich, medzinárodných a medzištátnych zápasov. Motivačný pilier by zohľadňoval kvalitu práce pri výchove mládeže na jednotlivých úrovniach futbalových súťaží. Takéto niečo alebo tomu podobné v blízkej budúcnosti nám žiaľ pravdepodobne nehrozí. Dúfam, že, Vás to neodradí od návštevy futbalového zápasu. Prvé kolá po zimnej prestávke sú vždy v očakávaní zlepšenej hry. Hráči sa po zimnej prestávke tiež tešia na zápasy. Diváci by nemali byť tou slabšou zložkou ich motivácie. Lebo argumenty hráčov, že ich nemá kto povzbudiť sú rovnako chabé ako argumenty divákov, že nie je na čo sa pozerať. Kto má futbal rád nehľadá výhovorky.
