Rozhodca je velmi často najlepším mužomna ihrisku. Podľa mojich pozorovaní v zápase Manchester United – Chelsea3:0 (dňa 18.1.2009) rozhodca Webbposúdil 105 súbojov. S jeho rozhodnutím som nesúhlasil 8 krát (cca 92%správnych rozhodnutí). V tomto zápase jeden z najlepších hráčovRonaldo mal loptu na nohe 42 krát. Ako neúspešnú som posúdil jeho činnosťv 13.tich prípadoch (cca 69%-ná úspešnosť). Je zrejmé, že porovnaniezaložené na zjednodušenom subjektívnom hodnotení dvoch rozdielnych činností jediskutabilné. Pozícia rozhodcu je však naozaj ťažká. Ak v zápase faulujehosťujúci hráč dav divákov zahučí. Pri faule domáceho hráča reakcia divákov nieje taká hlasná. Aj to musí mať nevyhnutne vplyv na psychiku rozhodcu. Skoro prikaždom rozhodnutí je jedna strana presvedčená, že je nesprávne a druhá jespokojná, lebo získala výhodu. Takýto zaužívaný prístup stavia rozhodcov donepriaznivého svetla. Sú častovaní tými najvulgárnejšími podstatnými menamia aj v spojení s najšťavnatejšími menami prídavnými.
Rozhodcaovplyvňuje zápas, jeho rozhodnutia sú subjektívne konfrontovanés pravidlami hry. V niektorých prípadoch sú rozhodnutianespochybniteľne interpretované v súlade s duchom pravidiel. Často savšak vyskytujú situácie, ktoré nie sú jednoznačné. Rozhodnutie z hľadiskadodržiavania alebo porušovania pravidiel možno interpretovať subjektívne -nerovnako. Aj v takýchto prípadoch má sudca na rozhodnutie minimálny čas,niekoľko desatín sekundy. Ak v danom okamihu rozhodne, ktorú alternatívuzvolí musí na svojej voľbe trvať a nekompromisne pokračovať vo vykonanínásledných činností v zmysle pravidiel. Výnimočne sa stáva, že rozhodcaprizná, že sa pomýlil. Môže to mať nepríjemné následky. Pri opakovaných zmenáchrozhodnutí stráca u hráčov autoritu a v zápase sa množia protesty, ktorýmisi hráči vynucujú ďalšie korekcie rozhodnutí. Zápas sa stáva nezvládnuteľným.Aby tomu rozhodca predišiel svoje rozhodnutia nemení. V niektorýchsporných momentoch sa obracia na čiarového rozhodcu. Rozhodcovia sú súčasťouhry, v ktorej sú najvyššou autoritou. Hráči aj tréneri ich musiarešpektovať a neostáva nič iné len sa podrobiť ich verdiktom. Subjektívne,ale nestranné správanie rozhodcu obyčajne nerobí problémy. Ťažkosti súv prípadoch zaujatého prístupu rozhodcu. Každý z nás, či už akoaktívny hráč alebo ako divák bol v situácii, v ktorej rozhodcaviditeľne prehliadal porušovanie pravidiel jedného mužstva a trestal ajčisté zákroky hráčov druhého mužstva. Proti akémuto rozhodovaniu sa zdvihnevlna protestov hráčov. Často zaznejú aj z lavičky nevyberané pokriky. Hocisi to hráči ani tréneri poškodzovaného mužstva neuvedomujú je to najhoršíspôsob riešenia situácie. V prípade protestov má neobjektívny rozhodcaešte viac možností trestať protestujúcu stranu. Hoci to nie je ľahké, ak trénerpripraví mužstvo na takéhoto rozhodcu, je možné znížiť dôsledky nesprávnychrozhodnutí. Najlepším riešením je venovať sa hre v rámci pravidiela zdržať sa protestov pri nesprávnych verdiktoch rozhodcu. Ajz jednoduchej úvahy je zrejmé, že protesty v prípade chybnéhorozhodovania sú nesprávnym riešením. Ak sa rozhodca len pomýlil a nie je„blbec“, tak si svoj omyl uvedomuje a v ďalšom priebehu zápasu sabude snažiť situáciu riešiť správne. Protestovať preto nemá zmysel. Ak je rozhodca„blbec“ tak platí, že hádať sa s blbcom môže len blbec. Preto protestovaťnemá význam a najlepšie je rozhodcu ignorovať. Takýto prístup je určitenáročný a vyžaduje od hráčov aj trénerov mimoriadnu schopnosť ovládať sa.Ťažko to dokáže mužstvo, ktorého tréner sa nevie ovládať. Ten kto sa nevieovládať nemôže vyžadovať ovládanie od svojich hráčov.
Rozhodca však môže uškodiť aj inýmspôsobom ako opakovaným nesprávnym hodnotením súbojov. Hru v priestorochvzdialených od pokutového územia hodnotí nestranne. V rozhodujúcom okamihu všaknesprávnym hodnotením vo vnútri pokutového územia rozhodne úmyselne zápasv prospech jedného mužstva. Voči takémuto konaniu je poškodený kolektívbezmocný. V týchto súvislostiach sa potom hovorí o ovplyvňovanívýsledkov alebo podplácaní, korupcii. Pri podplácaní rozhodcovia nie sújedinými vinníkmi. Iniciatíva je často na strane klubov, lebo tie potrebujúbody. A nie je počuť, že by sa funkcionári, tréneri alebo hráči spontánnepostavili proti nekalým praktikám.. Snáď o týchto skutočnostiach ničnevedia? Ani diváci nie sú úplne mimo a často reagujú oportunisticky Všetci smesúčasťou mašinérie, ktorej praktiky v určitých prípadoch potichupodporujeme, ale niekedy nahlas kritizujeme. Záleží len na tom či námvýsledok vyhovuje alebo nie. Ak sa nehodí sú protesty impulzívnejšie.
Pri sledovaní medzištátnych,medzinárodných a domácich zápasov som pomerne často pozoroval snahu rozhodcovvyhovieť nadriadenej inštitúcii (FIFA, UEFA, zväz) Ide o spôsobrozhodovania „v trende“, ktorý sa od rozhodcu očakáva. Hoci takýto trendnie je nikde oficiálne definovaný rozhodnutia arbitrov sú často samocenzurované. Nedá sa dokázať, že rozhodca má tendenciu vyhovieť nejakémuskupinovému záujmu. Jeho rozhodnutia môžu dokonca byť aj v súlade s pravidlami.Existuje len pocit, že uprednostnil určitý zámer a takéto rozhodnutie byza zmenených okolností neurobil. Situácií, v ktorých sa pochybnostio konaní rozhodcov vyskytujú je veľa. Vyberiem také, ktoré si pamätá asikaždý priaznivec futbalu. Na konkrétnych prípadoch možno lepšie vysvetliťsprávanie rozhodcu, ktorý píska “v trende“.
Zápas ligy majstrov Petržalka – FC Porto. Zákrok Pepeho na Vaščáka,ktorý sa rútil sám do prázdnej bránky, bol na pokutový kop. Nemecký rozhodcaMarkus Merk sa držal trendu nepoškodiť renomovaný európsky klub a zabránilpostupu Petržalky do ďalších bojov. Som presvedčený, že pri rovnakej situáciiv Porte by proti Petržalke penaltu zapískal.
V stretnutí Slovinsko – Slovenskovyvolal polemiku Petrášov neuznaný gól. Rozhodca Moen (Nórsko) usúdil, že nášhráč súpera ťahal za ruku. Pozeral som si záznam tohto momentu viac akodvadsaťkrát a nedokázal som jednoznačne vylúčiť kontakt ruky nášho hráča sosúperom. Pripúšťam, že rozhodca mohol mať dôvod rozhodnúť tak ako rozhodol. Napriektomu ma nik nepresvedčí, že by nórsky rozhodca rovnako postupoval ajv prípade podobnej situácie pred našou bránkou. V našej kvalifikačnejskupine nie sme mužstvom z vyššieho koša. Musíme si uvedomiť, žev tomto prípade nebolo v trende poškodiť domáce mužstvo. Aj v ďalšomkvalifikačnom zápase v Prahe sa budeme musieť spoľahnúť len na vlastnésily.
Sporná situácia vznikla v tretej minútenadstaveného času za stavu 0:1 v zápase Corgoň ligy Nitra – Slovan. Loptapo pase Štajera dostala k Rákovi,. ktorého pád po kontakte s brankáromBičíkom posúdil rozhodca Chmura ako filmovanie. Nenariadil pokutový kop anavyše Rákovi udelil druhú žltú resp. červenú kartu. Rozhodca postupovalv zmysle pravidiel. Ak rozhodca za rovnakých okolností v Bratislaveneodpíska jedenástku a vylúči hráča Slovana tak mu kúpim veniecs dvanástich ruží na rozlúčku s jeho rozhodcovskou kariérou.
V zápase Aston Villa – MŠK Žlina rozhodca Berntsen (Nór.) naťahovalnastavený čas pokiaľ len mohol. Snaha vylepšiť výsledok pre birmighamský klubbola očividná. Až po šiestich minútach predĺženia ukončil zápas Asi sazľakol, že rozhodovaním prispel k úspechu hostí. Treba ho ukľudniť,neprispel.
Podobných rozhodnutí sa dá vymenovaťurčite viac, napríklad Ballackov gól Portugalsku na ME 2008. Proti účelovýmrozhodnutiam treba zdvihnúť hlas, mať odvahu bojovať za nestrannosť. Začaťmôžeme od seba a nezvaľovať všetko na rozhodcov. Pracujú pod tlakom, sú podneustálym dozorom a takmer vždy sa na nich spúšťa vlna kritiky. Trebarešpektovať ich rozhodnutia a podriadiť sa. To neznamená, že musímes nimi vždy súhlasiť. V záujme slovenského futbalu je mať tak kvalitných rozhodcov, abysa presadili aj na medzinárodných scénach. V minulosti sme takého rozhodcumali, ale ako sa hovorí doma nikto nie je prorokom. Aj takýto rozhodca bolterčom kritiky. Je logické, že sa v domácich alebo medzinárodných zápasochdopustil chýb. Chyba je súčasťou činnosti. Ak niekto posudzuje účinkovanierozhodcu ako priemerné mal by si uvedomiť subjektívnosť tvrdenia alebozverejniť argumenty resp. kritériá, ktoré pri hodnotení použil. Pohľad na výkonrozhodcu cez neúspech vlastného mužstva je skreslený. Rozhodcovia sú súčasťoušportového zápolenia. Vyžadujme od nich nestrannosť a nezabúdajme, že ajmy máme byť nestranní pri posudzovaní ich činnosti. Chváľme čo je dobré,kritizujme a odsudzujme veci zlé.
Kvaliturozhodcu vystihujú rozhodnutia v kritických situáciách. Riešenie, ktorérozhodca zvolí v danej situácii, je vždy subjektívne a niekedy môže byťinterpretované v rámci pravidiel ako správne alebo nesprávne. Rozhodnutievšak má byť nestranné. Za nestranného považujem rozhodcu, ktorý má odvahuposudzovať rovnako dve situácie, ktoré sú navzájom zrkadlovým obrazom.
