Na slovenských pracovných pohovoroch sa zamestnávatelia zvyknú šablónovito, a tak trochu nešťastne pýtať záujemcu, kde sa vidí o 10 rokov. Ani ja som sa takejto otázke nevyhol. A to už pri mojom oficiálne prvom a nakoniec úspešnom pohovore, vo veku dvadsiatich rokov. Deň predtým mi Google poradil, že práve toto je tá najčastejšia otázka, a preto som už vopred uvažoval nad možnými odpoveďami. Keďže som sedel zoči - voči mladému šéfovi, ktorému sa podarilo vybudovať prosperujúci biznis ani nie dva roky po škole, nechcel som zbytočne dráždiť, avšak zároveň povedať aspoň kus pravdy: ,, v dobre pracujúcom kolektíve ˮ. Mnohé však zostalo nedopovedané. Čo však odpoviem na takúto otázku o pár mesiacov, keď zložím záverečné skúšky na právách? Kde sa teda vidím o 10 rokov?
Vidím sa na Slovensku, kde sa moje deti nebudú báť odpovedať na takto položenú otázku: ,,Vidím sa ako šéf. ˮ Na Slovensku, kde mojim deťom nebudú brániť vysokoškolské povinnosti v čítaní kníh a literatúry, ktorá rozvíja ich vedomosti v oblasti, ktorá je ich zaujíma. Na Slovensku, kde s dôchodcovským vekom nekončí spoločenský život pre finančný nedostatok. Na Slovensku, kde budem mať konečne koho voliť. Na Slovensku, kde sa budú točiť filmy a verejnoprávna televízia bude minimálne na takej úrovni ako v susednom Česku. Na Slovensku, kde začneme nachádzať koncepčné riešenia pre marginalizované menšinové skupiny. Na východnom Slovensku, plnom investícií, aby sa pracovité ruky Zemplínčanov, Šarišanov, Rusínov, Gemerčanov, či Spišiakov mohli ukázať v tom najlepšom svetle. Na Slovensku, kde sa politické tábory, aj s opačnými názormi , budú vedieť dohodnúť na správnom riešení pre celé Slovensko. Na Slovensku, žičlivom plodnej diskusii. Na Slovensku, ktoré budú tužiť jeho mladí občania neustále zlepšovať. Na Slovensku, ktoré si bude vážiť kvalitných učiteľov. Na Slovensku, kde bude rovnosť príležitostí dostať sa k modernej a kvalitnej zdravotníckej starostlivosti. Na Slovensku, ktorého mzdy budú dobiehať veľké západné ekonomiky. Na Slovensku, ktorého obyvatelia budú mať aspoň porovnateľné mzdy ako ich spoluobčania v EÚ, ktorí majú v peňaženke rovnakú menu. Na Slovensku mierovom, tolerantnom. Na Slovensku, ktoré svoje krásy dokáže sprístupniť miliónom turistov. Na Slovensku, kde bude mať každý druh športu svoje moderné národné centrum. Na Slovensku, s Tatrami, ktoré hostia svetové poháre v zimných športoch. Na Slovensku s novou generáciou politikov, nezaťažených krivdami, či ideológiami minulosti a starých režimov. Na Slovensku bezpečnom, s nízkou kriminalitou. Na Slovensku, kde spravodlivosť dobehne všetkých zločincov. Na Slovensku, kde sa bude bojovať s korupciou aj na najvyšších miestach verejnej správy. Na Slovensku hrdom, uvedomujúcom si pestrosť svojich dejín. Na Slovensku, kde bude v učebniciach vyzdvihnuté aj to, že s Mozartom, či Kafkom žil Slovák v jednom štáte. Na Slovensku, kde si nebudú zlodeji obliekať čierne obleky, ale modré rovnošaty. Na Slovensku, ktoré je zdrojom inovácií, podporuje vedu a výskumníkov. Na Slovensku, kde živnostník nebude zamestnávať 50 ročných ľudí, na základe dohody kvôli odvodovému zaťaženiu. Na Slovensku progresívnom a demokratickom. Na Slovensku, kde funguje demokracia s hodnotami.
Slovenská republika zatiaľ zaostáva za očakávaniami svojich občanov - jednou a jedinou zmluvnou stranou spoločenskej zmluvy. Ak T.G. Masaryk dával demokracii na našom území 50 rokov, až sa natrvalo zakorení, tak prvú zväčša detskú a pubertálnu polovicu už máme za sebou. V tej druhej sa však poučme na vlastných chybách a vytvorme Slovensko, aké som opísal vyššie. Potom už nepotrebujem byť ani tým šéfom.
