Americký sen?
Nechcem, aby toto celé vyznelo nejak protiamericky, ale v posledných obdobiach som dosť často premýšľal, že prečo "všetkých" tá krajina tak fascinuje? Áno viem, Socha slobody, New York, Hollywood, Barack Obama a iné rarity. Netvrdím, že tá krajina je absolútne nezaujímavá a asi každého niekedy napadlo to, že by sa tam možno išiel raz pozrieť. Mňa tiež konieckoncov. Tiež som mal kedysi o USA len tú najlepšiu mienku a mylne som sa domnieval, že je to krajina bez akýchkoľvek problémov, ľudia tam žijú pokojným životom a nepotýkajú sa s takým niečím ako je nezamestnanosť, chudoba či inými sociálno-ekonomickými problémami. Ale čím viac sa pozerám na to všetko triezvejším pohľadom, tým hrozivejšie predstavy sa formulujú v mojej mysli. Začnem viac zoširoka. Nie som nejaký priveľký zástanca konšpiračných teórií. Po 11. septembri sa ich vynorilo neúrekom. Sám som ich preštudoval niekoľko. Môj záver je taký, že oficiálne tvrdenia predstaviteľov vlády sú polopravdy, ak nie lži. Ale o tom písať nechcem. To, čo sa tam odohralo navždy zmenilo USA. Počnúc od pocitu bezpečnosti občanov na vlastnom území, ktorý bol tak neohroziteľný až po celkovú náladu v spoločnosti, končiac pri celej sieti kontrol a opatrení, ktoré majú zabrániť teroristickým útokom.No neviem, mňa najviac zaujali scanery na letiskách. To sú také "užitočné" zariadenia, ktoré vás skrz na skrz presvietia tak, že je vidieť celé vaše nahé telo. Oficiálne vyhlásenia kompetentných hovoria o tom, že fotografie vyhotovené na letiskách sa vymazávajú a nearchivujú sa. Samozrejme, neskôr vyplávali na povrch informácie o tisícoch archivovaných fotografiách nahých mužov, žien a detí, ktorí museli podstúpiť túto procedúru. Celkom slušná zbierka pre Playboy, nie?
Ďalšia vec, ktorá je pre mňa absolútne nepochopiteľná sú akési zoznamy či typológie "potencionálnych teroristov". Neviem na základe čoho sú tieto zoznamy vytvárané, či podľa dlhej brady, bieleho turbanu, farby pleti či podľa toho koľko petardov nakúpi dotyčný pri príležitosti osláv Dňa nezávislosti. Zarážajúce je to, že neraz sa na tento zoznam dostávajú aj deti. Raz som narazil na internete na jedno video bezpečnostnej kamery na letisku v USA, ktoré sa silou mocou snažilo vytrhnúť malé dievčatko z rúk jeho matky, aby ho mohli prešacovať, pretože bolo zaradené do ich pošahaného zoznamu "podozrivých" osôb. No je toto normálne?! Kde týmto všetkým mierim? USA je krajina neobmedzených možností. Áno. Neobmedzene sa tam okliešťujú základné princípy ľudských práv a slobôd . Pod zámienkou ochrany ľudí sa šikovná propaganda postarala o to, aby ľudia rešpektovali takéto nezmyselné a absurdné opatrenia a aby boli ticho. To je zbožné želanie tých, ktorí si prajú takéto obyvateľstvo. Frustrované, demotivované, ustráchané. A to všetko je ešte prichucované potrebnou dávkou vlastenectva. S takýmto "materiálom" sa dá potom výborne pracovať.
Zdravie niečo stojí
Presne tak. Ak si prečítam túto vetu ja ako Slovák, tak mi hneď napadne to, že sa musím o seba starať, zdravo žiť, chodiť na pravidelné prehliadky. To sú tie prostriedky, ktoré musím vynaložiť. Samozrejme, je v tom aj určitá dávka peňazí. Pretože už nie je nič nezvyčajné, že za lieky a zdravotnú starostlivosť v SR doplácame čoraz viac. Ale podstatný rozdiel medzi tým ako je to u nás, a tým čo je dennou realitou v USA je v tom, že tam sa zdravie stalo predmetom prach sprostého špinavého biznisu. Je to celá spleť poisťovní, nemocníc a skorumpovaných zákonodárcov, ktorí sa na toto celé len pozerajú a profitujú z toho. A bohužiaľ v samom strede tejto žumpy sa topia občania-pacienti. Tak si to v skratke vysvetlime. V USA nie je systém verejného zdravotníctva ako u nás. U nás je povinnosťou každého občana byť poistený v niektorej zo zdravotných poisťovní. Zo mzdy, ktorú zarobíme ide určité percento odvodov práve na účely potrebnej zdravotnej starostlivosti. Takže, ak sa zamestnáte, automaticky vám zamestnávateľ strháva určité percento zo zárobku, ktoré sa odvádza do posiťovne. Ak ste nezamestnaný, platí za vás tieto odvody štát.
V USA to tak nie je. O tom, či budete alebo nebudete positení rozhodujete vy sami, nič a nikto vám neprikazuje sa poistiť. Ak nemáte positku, máte smolu. Môžete sa dostať do situácie, že prídete na rutinné vyšetrenie a zaplatíte zaň polovicu priemerného zárobku občana USA. Ale ani tí, čo poistení sú nemajú nič vyhraté. Pre ilustráciu jeden príklad, s ktorým som sa stretol v spomínanom dokumente. Žena mala autonehodu. Nič vážnejšie, avšak bol potrebný transport do nemocnice sanitkou. Čo je asi logické pri autonehodách - zranených odviezť do nemocnice na potrebné ošetrenia. Ešte predtým ako napíšem o bežných praktikách amerických poisťovní by som si chcel niečo ujasniť. Autonehoda sa asi vopred nedá naplánovať, že?Je to proste situácia, ktorá sa nedá predvídať, takisto ako choroba. No, ale späť k veci. Dotyčná bola transportovaná do nemocnice, kde bola riadne ošetrená. O nejaký čas dostala od poisťovne dopis, kde jej oznamujú, že túto starostlivosť nepreplatia, pretože NEBOLA VOPRED SCHVÁLENÁ. Áno, presne tak. Takže podľa tohto zvráteného odôvodnenia by ste mali ešte predtým, ako dostanete šmyk a narazíte do zvodidiel zdvihnúť telefón, zavolať do vašej posiťovne a upovedomiť ich o tom, že o chvíľku narazíte a spôsobíte si zranenia. A cestou do nemocnice v sanitke by ste mali byť na telefóne či vám to schvália a či nie. Aby ste sa nedostali do podobnej šlamastiky.
V USA sa kupčí zo zdravím a životmi občanov. Posiťovne, ešte predtým ako vás zaradia do svojho registra poisťencov si vás poriadne preklepnú. Celý váš chorobopis. A ak nájdu čo i len minimálne zdravotné problémy, ktoré by si v budúcnosti mohli vyžiadať potrebnú liečbu tak vás jednoducho nepositia. Ak sa dostanete do situácie, že potrebujete nejaký zákrok, nie je to ako u nás. Teda, najskôr sa zákrok vykoná, pretože je potrebný a až potom príde na rad posiťovňa ktorá väčšinou tento opodstatnený zákrok preplatí príslušnému zdravotnému zariadeniu.Nie. Americký systém má na toto iný názor. Najskôr sa ich musíte slušne opýtať či vám preplatia povedzme operáciu srdca, od ktorej závisí váš život a až potom sa môže zákrok uskutočniť. Bez ohľadu na to, koľko času vám zostáva. A to nie je všetko. Posiťovne si dávajú veľký pozor na svoj kapitál. Teda filozofiou amerických poisťovní nie je starať sa o zdravie svojich poisťencov, ale o "zdravie" svojich financií. Čím viac peňazí ušetria na vás, tým väčší majú zisk, čím menej prostriedkov vynaložia na vašu starostlivosť, tým je lepší ich hospodársky výsledok. A robia živé-mŕtve pre to, aby vám nemuseli preplatiť ani cent. Takže sa bežne stáva, že onkologickému pacientovi oznámia, že chemoterapia či transplantácia kostnej drene nie je vzhľadom na ich stav nutná alebo žene, ktorá má podstúpiť chirurgický zákrok nepreplatia zdravotnú starostlivosť kvôli tomu, že v dotazníku zatajila to, že prekonala v minulosti kvasinkovú infekciu, s ktorou sa mimochodom stretne každý druhý človek v priebehu života. A nemá absolútne žiadny súvis s jej terajším stavom. Najhrozivejšie na tom všetkom je, že vinou týchto byrokratov zomierajú ľudia. A zbytočne. Americké zdravotníctvo má potrebné kapacity, ale ak posiťovňa nepreplatí starostlivosť? Skap! Doslova! Zdá sa to ako poriadny nezmysel, ale toto je americká realita. Máte nadváhu?Nepositia vás. Ste príliš vysoký a chudý? Nie!
Americké poisťovne si vedú dlĺĺĺhé zoznamy chorôb, ktoré používajú ako argument pri odmietnutí vašej žiadosti o positenie. Z tohto celého mi vychádza iba jedna jediná vec. Takto to dopadne v každej krajine, kde kompetentní pripustia to, že sa zdravie a ľudské telo stanú predmetom zisku a biznisu. A ak celý systém zveria do rúk korporáciám a posiťovniam Ó, a aby som nezabudol. Viete, že v USA majú cenník na jednotlivé časti tela? Áno, presne tak. Teda ak si odrežete povedzme ukazovák a prostredník na ruke a prídete do nemocnice, aby vás dali zase dokopy, tak pri predpoklade, že nie ste poistený vám dajú na výber:ukazovák 60 000 USD alebo prostredník za 12 000 USD. Rozhodnite sa. Oba za 72 000 USD alebo jeden z nich. Hm?Ako by ste sa cítili keby vám toto povedali v nemocnici v SR?Po pravde, je mi z toho na šabľu. Toto je neľudské, arogantné, bezcitné, nehorázne! A v tomto bordeli musia tí ľudia tam žiť. Obávať sa, aby neochoreli, ak sa im stane nejaký úraz nemyslia na to, ako rýchlo sa zotavia. Nie! Oni myslia na to, koľko ich to bude stáť, pretože nemajú positenie. Ani ho mať nemôžu kvôli tabuľkovým nezmyslom a tupým úradníkom, ktorí o tom rozhodujú. Musia si to hradiť sami a v plnej výške. A neraz sa kvôli dlhom vygenerovanými zo zdravotnej starostlivosti, ktoré im vzniknú dostanú až na existenčné dno či na ulicu.
Na záver by som chcel povedať už len toto. Ak obdivujeme krajinu, ktorá takto zaobchádza so svojimi občanmi - potláča ich práva a slobody, ohrozuje ich zdravie a životy, klame ich, tak to určite nie je na mieste. USA sa stavajú do pozície svetových policajtov, kážu iným ako majú riešiť svoje vnútorné problémy, parodujú a zosmiešňujú niektoré národy, považujú sa za výkladnú skriňu demokracie a popri tom oni sami sa zmietajú v tak hlbokej celospoločenskej kríze. Poviem vám jednu vec. Americký sen je mýtus. Ak by sa mi takýto sen zdal v noci, asi by som sa strhol zo spánku a do rána by som nezažmúril oka. Týmto článkom som nechcel porovnávať naše zdravotníctvo s tým v USA. To nie. A ani očierňovať túto krajinu. Ale toto je proste realita, to sa tam naozaj deje. Len som chcel poukázať na to, že aj napriek problémom,v ktorých sa zmieta slovenské zdravotníctvo si môžeme gratulovať, že tu nemáme taký teror ako v USA. Nie však ten imporotvaný, proti ktorému akože bojuje americká vláda. Nie. Ide o ten teror, ktorý si zaviedla táto krajina sama na vlastnom území,pomocou vlastných síl a prostriedkov, a ktorým desí svojich vlastných občanov.
