Verejný ochranca práv. Kto si?
Je to nezávislá a nestranná osoba, ktorej postavenie upravuje Ústava SR. Osoba nezávislá od vlády, štátnych orgánov, samosprávnych orgánov a súdnictva. Osoba poverená Národnou radou SR preskúmavať sťažnosti a podnety nás občanov proti nezákonnému a nespravodlivému konaniu alebo nečinnosti verejnej správy resp. štátnej byrokracie. Za konkrétnou osobou stojí celý tím spolupracovníkov, ktorých spoločný cieľ je nám pomáhať. V súčasnosti touto osobou je JUDr. Jana Dubovcová, ktorá bola zvolená do svojej funkcie tento rok. Súčasná Verejná ochrankyňa práv, je bývalá predsedníčka banskobystrického okresného súdu, kde sa dlhodobo venovala reforme súdnictva. V roku 2010 sa vzdala pôsobenia v súdnictve, potom ako bola zvolená do Národnej rady SR ako nezávislá poslankyňa. Po úspešnom uchádzaní sa o funkciu Verejného ochrancu práv sa stala 28. marca našou ombudsmankou na nasledujúcich 5 rokov.
Kedy a ako mi pomáhaš?
Každý z nás sme od narodenia nositeľmi základných práv a slobôd, ktoré sú nám právne garantované Ústavou SR. Vymenované jednotlivé práva a slobody nájdeme v článkoch 14 až 53 Ústavy SR. Ide napríklad o tieto práva : právo na život, právo vlastniť majetok, sloboda prejavu a právo na informácie, právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a mnohé ďalšie. V situácii, keď sa domnievam, že boli porušené tieto základná práva a slobody, či už konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy, môžem sa vtedy obrátiť na Verejného ochrancu práv a podať podnet. Ďalšia situácia, kedy je možné sa obrátiť na Verejného ochrancu práv, je rozhodovanie alebo nečinnosť orgánov verejnej správy ktoré sú v rozpore s právnym poriadkom. Inak povedané, ak sa domnievam, že úrad, ministerstvo alebo obec nekoná alebo koná v rozpore so zákonom, môžem podať podnet Verejnému ochrancovi práv, ktorý je povinný sa týmto podnetom zaoberať. Tento podnet môže podať každý, aj ten, ktorého sa priamo porušenie práva a slobody alebo konanie orgánu verejnej správy v rozpore s právnym poriadkom priamo netýka, ale len sa domnieva, že také porušenie nastalo.
Verejný ochranca práv je príslušný reagovať na podnet, ktorý sa týka činnosti alebo nečinnosti orgánov štátnej správy ( ministerstvá, orgány miestnej štátnej správy – obvodné úrady, krajské úrady, katastrálne úrady), orgánov územnej samosprávy ( obecné zastupiteľstvo, starosta/primátor, zastupiteľstvo vyššieho územného celku, predseda vyššieho územného celku) alebo právnickej a fyzickej osoby, ktorá podľa osobitného zákona rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú. Pôsobnosť Verejného ochrancu sa vzťahuje aj na súdy, avšak len v prípade orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu.
Ombudsman ma niekoľko účinných nástrojov, ktorými dokáže zasahovať do riešenia konkrétneho podnetu. Má právomoci, ktorými my ako občania nedisponujeme, preto ombudsmanove zásahy do riešenia daného podnetu majú reálnejšie účinky a dosah na vyriešenie našich podnetov. Ide o tieto nasledujúce dôležité práva. Má právo vstupovať do objektov orgánov verejnej správy, má dôležité právo klásť zamestnancom orgánov otázky, či už písomne alebo ústne, má právo vyžadovať od orgánu verejnej správy poskytnutie potrebných spisov, predloženie písomného stanoviska ku skutkovým a právnym otázkam, a právo nahliadnuť do spisu alebo si ho vypožičať. Medzi najdôležitejšie právomoci patria právo byť prítomný na ústnom prejednávaní a klásť účastníkom konania s osobám zúčastneným na prejednávaní otázky, a oprávnenia predložiť ústavnému súdu návrh na začatie konania, ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe.
Nakoniec, ak by na základe podnetu bolo preukázané porušenie základných práv a slobôd, tak verejný ochranca práv oznámi tieto výsledky spolu s návrhom opatrení dotknutému orgánu verejnej správy. Ten je do 20 dní odo dňa doručenia návrhu povinný oznámiť ochrancovi práv svoje stanovisko k výsledkom vybavenia podnetu a prijaté opatrenia. V prípade, že ochranca práv nesúhlasí so stanoviskom orgánu verejnej správy alebo ním prijaté opatrenia považuje za nedostatočné, vyrozumie o tom orgán nadriadený orgánu verejnej správy proti ktorému podnet smeruje a ak takého orgánu niet, vyrozumie o tom vládu SR. V ďalšom prípade, ak zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis vydaný orgánom verejnej správy porušuje základné práva a slobody, môže podať podnet na jeho zmenu alebo zrušenie orgánu, ktorý ho vydal.
Ako mám postupovať? Alebo ako podať podnet...
Podnet môžem podať ústne do zápisnice, tak že prídem osobne do kancelárie Verejného ochrancu práv, písomne na adresu kancelárie, faxom alebo elektronickou poštou resp. e-mailom. V podnete musí byť spomenuté, akej sa veci podnet týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ domáha. Formálne náležitosti nie sú predpísané, rozhodujúci je v tomto prípade obsah podania. K podnetu je najlepšie pripojiť všetky dokumenty a doklady, ktoré podložia a lepšie preukážu moje tvrdenia. Pri podaní podnetu môžete požiadať aj o utajenie totožnosti. V prípade ak by podnet neobsahoval potrebné náležitosti, verejný ochranca práv žiadateľa vyzve, aby doplnil potrebné obsahové náležitosti.
Kde nájdem viac informácií?
Vyčerpávajúce informácie nájdete na oficiálnych stránkach Verejného ochrancu práv http://www.vop.gov.sk/
