Vojna na Ukrajine nie je otázkou politických preferencií, kde nejde jasne vymedziť, čo je správne a kde sa akceptuje rôznorodosť názorov. Tu ide o morálne hodnoty, zdravý rozum, etiku a ľudskosť. Jednoznačný agresor, jednoznačná obeť. Ruská federácia pácha zverstvá, vraždí a koná zlo. Neobhájiteľné a neospravedlniteľné.
Napriek tomu sa ale nájdu takí, čo toto zlo obhajujú. Kto sú títo ľudia? Sú to obete vojny, kybernetickej vojny. Sú zmanipulovaní, oklamaní a pomýlení propagandou. Som ale presvedčený, že drvivá väčšina týchto ľudí, nie je zlých. Treba im pomôcť. Treba ich prebudiť. Dať im šancu vidieť, čo sa v skutočnosti deje. Postaviť ich tvárou v tvár desivej pravde. Človek sa môže mýliť. Pretože, tých skutočne zlých, je len minimum. Minimum, čo samé o sebe nie je schopné takmer ničoho.
Ale najväčší pozor si dávajme na tých, ktorí to hrajú na dve strany. Priamo neobhajujú ani neodsudzujú. To sú tí ľudia bez chrbtových kostí. Tí, čo hoc dobre vedia, aj tak neodsúdia zlo Ruska. Tí, čo myslia na seba, na politikárčenie, na svoje zisky. Tí, čo mlčia, čo sa tvária, že sa ich to netýka. Tí vás nakoniec bodnú do chrbta prví. Z týchto ľudí mám ten najväčší strach. Z tých, čo sú schopní dať morálku bokom.
