To, čo sa deje posledné dva roky, mi silno pripomína udalosti z roku 1948, ale hlavne to, čo nasledovalo. V roku 1948 (14. mája) vyhlásil štát Izrael nezávislosť na území, ktoré mu pridelila OSN. Okamžite na druhý deň na nový štát zaútočila koalícia arabských krajín (Egypt, Jordánsko, Sýria, Irak) s cieľom zničiť židovský štát v zárodku. Izrael sa akoby zázrakom (a s výdatnou pomocou Československa) ubránil mnohonásobnej presile, svoje územie uhájil a navyše získal niekoľko menších strategických území nad rámec pôvodnej rezolúcie. Tieto územia získal vo vojne, ktorú sám nezačal, a ponechal si ich hlavne zo strategických dôvodov – pretože bolo všetkým jasné, že skôr či neskôr sa Arabi prezbroja a na Izrael zaútočia znovu. Izrael nazýva tieto udalosti „vojna za nezávislosť“.
A teraz druhá strana – Arabi. Tí si „pamätajú“ tieto udalosti ako „Nakbu“, teda v preklade katastrofu palestínskeho ľudu. A tu už nesedí naratív, keďže palestínsky ľud v tej dobe ešte neexistoval. Vymysleli si ho až takmer o 20 rokov neskôr plánovači v KGB a marxistickí revolucionári okolo Jásira Arafata. Palestínčania sa o týchto udalostiach učia, že to ani nebola vojna – že Izrael jednoducho vyhlásil svoju nezávislosť a hneď sa jal vyháňať všetkých Arabov/moslimov/palestínčanov (áno, občas sa tu strácajú v názvosloví, to tak býva, keď si vymýšľaš novotvary za pochodu), pričom vraždil, lúpil a znásilňoval.
Ako „svätý grál“ a jediný dôkaz tohto nezmyselného tvrdenia dookola používajú už tisíckrát vyvrátený prípad dediny Deir Yassin, kde údajne príslušníci izraelskej polovojenskej organizácie Irgun znásilnili a povraždili stovky mužov, žien a detí. Masaker v Deir Yassin je veľmi dobre zdokumentovaný z viacerých zdrojov a áno, členovia Irgunu sa tam dopustili ohavných činov. Izrael to mnohokrát v minulosti priznal, dokonca to sám vyšetroval a vyvodil dôsledky. Okrem tohto ojedinelého prípadu však nemajú žiadne iné dôkazy. Zato prípadov násilného vyhnania židovských rodín z arabských území sú zdokumentované tisíce.
Ale späť k pointe – Palestínčania de facto prepísali históriu. Z legitímnej obrannej vojny urobili agresívnu katastrofu spôsobenú Židmi na palestínskom obyvateľstve. A tento naratív dnes úplne bez mihnutia oka akceptuje nielen väčšina arabského/moslimského sveta, ale aj väčšina sveta ako takého. Je to úplne bežný výklad na západných univerzitách či v učebniciach histórie.
A presne to isté sa deje dnes. Koalícia islamistických skupín (Hamas, Hizballáh, Húsiovia) zaútočila na Izrael s cieľom ho zničiť. Izrael sa bráni, ale mediálne a PR brigády rozbehli mašinériu na prepis histórie v reálnom čase. Vojna ešte trvá, ale svetový naratív sa už stáča k tomu, že Izrael pácha genocídu na Palestínčanoch a ako nástroj používa hladomor. Je to nezmysel a každý, kto sa trochu orientuje v reáliách, to vie, ale mašinéria je extrémne efektívna a s posvätením skorumpovaných a islamistami prerastených organizácií sa tento naratív stáva všeobecne akceptovaným.
Pravda nikoho nezaujíma a história sa prepisuje v priamom prenose. Tak ako z obrannej vojny o prežitie a za nezávislosť spravili „katastrofu“ národa, ktorý vtedy ani len neexistoval, tak dnes z obrannej vojny o prežitie robia katastrofu, ktorú si spôsobili sami – a to účelovo. Palestínskemu vedeniu rozhodne nejde o vlastný štát ani o dobro vlastného ľudu. Priorita je už desaťročia jediná a jasná – zničiť židovský štát, za každú cenu.
