V roku 2003 vyšli do ulíc v uniformách nápadne pripomínajúcich tie, ktoré nosili Hlinkove gardy. Pochodovali s fakľami a hovorili si Slovenská pospolitosť. Nikto ich nebral príliš vážne a panoval celospoločenský konsenzus, že sú to obyčajní ľudáci a neonacisti. V roku 2006 túto bandu fašistov aj rozpustil Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Na scénu sa vrátili opäť v roku 2010 pod hlavičkou ĽSNS (Ľudová strana Naše Slovensko) a už sa neprezentovali ako pouliční skinheadi a náckovia, ale ako relevantná politická strana s národným orientovaním. Samozrejme, že im to väčšina vzdelanej spoločnosti nežrala a korelácia s ľudákmi a neoľudákmi bola krištáľovo jasná. V rokoch 2010 a 2012 mali výsledok okolo 1,5 %.
Do roku 2016 sa fašisti a neoľudáci snažili maximálne legitimizovať v širšom politickom spektre a začali sa prezentovať viac ako pronárodne orientovaní nacionalisti. A, bohužiaľ, vo voľbách v roku 2016 im to zožralo 8 % voličov a fašisti sa po prvý raz od druhej svetovej vojny dostali do parlamentu s počtom 14 kresiel.
Už vtedy začali niektorí biť na poplach, že takéto smerovanie môže byť extrémne nebezpečné. Pre mnohých však bolo 8 % skôr akýmsi excesom a snažili sa to bagatelizovať ako antisystémové a marginálne.
Ambície medzi fašistami však boli silnejšie než rigidné lipnutie na ideológii, a tak si niektorí z nich uvedomili, že prezliecť gardistické uniformy za zelené svetre nestačí. Ak chcú začať presadzovať svoje choré ideológie, budú potrebovať viac než len 8 %. A tak sa v roku 2021 zrodila strana Republika. Zelené svetríky prezliekli za klasické obleky a kravaty a tvária sa ako seriózna politická alternatíva so silne pronárodným a euroskeptickým programom. A ľudia im to žerú. Keby sa dnes konali voľby, tak by podľa niektorých odhadov Republiku volilo až 15 % obyvateľov Slovenska.
Tu už nestačí biť na poplach, tu už treba začať aktívne konať. Pretože to, že nosia obleky a snažia sa svoje choré ideológie prezentovať ako relevantnú alternatívu, nič nemení na tom, že sú to stále tí istí náckovia s fakľami, spievajúci po pár borovičkách ľudácke piesne.
Fašizmus je plazivá ideológia a na to, aby prosperovala, jej úplne stačí, ak ju budú normálni ľudia bagatelizovať.
Netreba sa pritom tváriť, že ide o čisto slovenské špecifikum alebo nejakú lokálnu anomáliu. Tento „rebranding“ fašizmu nie je náhodný ani originálny. Strana Republika sa veľmi vedome snaží napodobňovať súčasnú Republikánsku stranu v USA – a to nielen názvom. Rovnaká stratégia, rovnaké naratívy, rovnaké frázy o „národných záujmoch“, „liberálnych elitách“ a „ohrozenej suverenite“.
To, čo dnes sledujeme na Slovensku, je len lokálna verzia globálneho problému. Postupné bagatelizovanie prejavov fašizmu, ich normalizácia a následné prijatie do politického mainstreamu vidíme v Spojených štátoch, ale aj v mnohých európskych krajinách. Extrémna pravica už nepotrebuje uniformy ani fakle.
A presne v tom je problém. Fašizmus dnes neprichádza s otvorenou nenávisťou, ale s úsmevom, powerpointovou prezentáciou a dobre zvoleným oblekom. Nepýta sa, či môže vstúpiť. Vstupuje potichu, cez kompromisy, relativizáciu a cynické „veď to nie je také zlé“.
A keď si to spoločnosť uvedomí, býva už neskoro.
