Izrael údajne zabíja v Gaze novinárov, humanitárnych pracovníkov či dokonca zdravotníkov. Nie – Izrael zabíja teroristov, ktorí sa za novinárov, humanitárnych pracovníkov a zdravotníkov iba prezliekajú. Šaty síce vraj robia človeka, ale hriechy nezmažú. To, že si oblečieš vestu s nápisom „press“, ťa totiž nezbavuje zodpovednosti a nedáva ti imunitu pred spravodlivosťou.
Zopár príkladov zabitých novinárov a humanitárnych pracovníkov, ktorých svetové médiá (dodnes) vykresľujú ako nevinné obete izraelskej agresie, v lepšom prípade spochybňujú Izraelom poskytnuté dôkazy o ich napojení na teroristické organizácie:
Mohammed Ahmed Khairaldin – údajný novinár, v skutočnosti stavebný robotník a člen Hamasu.
Abdallah Aljamal – prominentný novinár Al Jazeery cez deň, terorista v noci. Keď ho izraelské jednotky zlikvidovali, našli u neho doma troch rukojemníkov.
Khaled Reyadh Hamad – kameraman, ktorý kameru pravidelne striedal s kalašnikovom, člen Hamasu.
Mohamed Washah – novinár Al Jazeery a zároveň člen raketovej jednotky Hamasu.
Aql Hussein Saleh – novinár a zároveň poľný veliteľ Hamasu.
Fadi Shanna – novinár prestížnej agentúry Reuters a zároveň mediálny poradca Hamasu.
Adel Hana – novinár prestížnej agentúry AP a mediálny konzultant Hamasu.
Musab Al-Barim – údajný novinár a zároveň oficiálny hovorca Palestínskeho islamského džihádu.
Anas Al-Sharif – prominentný novinár Al Jazeery na výplatnej páske Hamasu.
Hossam Shabat – novinár Al Jazeery a zároveň sniper brigády „Beit Hanoun“.
Mohammad Abu Itiwi – pracovník humanitárnej organizácie UNRWA, ktorý sa osobne zúčastnil masakru 7. októbra.
8 členov organizácie Al-Khair – z ktorých 6 bolo zároveň operatívcami Palestínskeho islamského džihádu.
6 členov UNRWA zabitých v Al-Jawni – z ktorých 3 boli operatívci Hamasu.
A mohol by som kľudne pokračovať...
To samozrejme neznamená, že izraelská armáda nerobí chyby a že nezabila nedopatrením naozajstných novinárov či humanitárnych pracovníkov. Takých prípadov bolo niekoľko a Izrael vždy jasne deklaroval, že incident vyšetrí. V niekoľkých prípadoch už vyšetrovanie ukončil, chybu priznal, ponúkol ospravedlnenie a vyvodil personálne aj systémové dôsledky. Ale obviňovať Izrael, že zámerne cieli na novinárov či zdravotníkov ako súčasť genocídneho plánu je dnes veľmi populárne aj keď je to absolútny a nehorázny nezmysel.
V Gaze nie je možné ako novinár fungovať, voľne sa pohybovať a robiť si svoju prácu bez toho, aby sa človek nezodpovedal Hamasu, nebol jeho členom alebo minimálne nepodliehal jeho kontrole. To v praxi znamená, že Hamas má absolútnu kontrolu nad obsahom, ktorý sa o Gaze šíri do sveta – a to je, samozrejme, zámer.
Inak to nie je ani s humanitárnymi organizáciami. Viem, že mnohí máte slepú dôveru v OSN/UNRWA, Lekárov bez hraníc, Amnesty International či iné podobné organizácie. Ale treba si uvedomiť, že žiadna z nich nemá v Gaze absolútne žiadnu infraštruktúru, ktorá by nebola pod plnou kontrolou Hamasu. A že všetci „zamestnanci“ týchto organizácií sú miestni obyvatelia, ktorí – ak spravia niečo, čo sa Hamasu nepáči, alebo nedajbože spochybnia jeho naratív – sú minimálne zbití do invalidného stavu. Vo väčšine prípadov ich Hamas najskôr mučí (aby zistil, či konali sami) a následne zavraždí, v niektorých prípadoch aj s rodinnými príslušníkmi, pre istotu a ako jasný signál, kto tu velí.
Takže nie „niektoré“, ale všetky informácie, s ktorými tieto inak uznávané organizácie pracujú, pochádzajú priamo od Hamasu alebo od ľudí, ktorým Hamas neustále stojí za chrbtom a presne diktuje, čo majú napísať a povedať, nezriedka so zbraňou v ruke.
Hamas nemá oficiálne uniformy – jeho uniformou je bežné civilné oblečenie, novinárska vesta, reflexná vesta zdravotníka či biely lekársky plášť. Izrael na to upozorňuje dlhodobo, dokonca už dávno pred 7. októbrom. Svet na to však kašle – zdravý rozum a fakty nemajú proti srdcervúcim obrázkom na Instagrame a Facebooku najmenšiu šancu.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
