Petícii samotnej sa tu venovať nebudem – tú už okomentoval snáď každý, kto má aký-taký mediálny výtlak. Ja sa chcem pozastaviť nad veľmi zaujímavým fenoménom, ktorý spôsobila.
Ešte donedávna bola v slovenskom mediálnom a spoločenskom priestore téma izraelsko-palestínskeho konfliktu silno okrajová. Hlavnými témami boli logicky domáce záležitosti a Ukrajina. A v priebehu pár rokov sa slovenská spoločnosť veľmi jasne rozdelila do dvoch relatívne homogénnych bublín.
Jedna bublina (môj úplne laický odhad – cca 65 % spoločnosti) je jasne pro-ukrajinská a proti vláde Smeru a Hlasu. V tejto bubline panuje všeobecná zhoda v pohľade na svet a prípadné nezhody sú v rámci nej len minimálne až kozmetické.
Druhá, menšia bublina mala doteraz tiež celkom jasne definované postoje. Hoci sú tieto postoje možno o niečo fluidnejšie, v zásade podporujú Smer, SNS, rôzne Republiky a iné bizarnosti. Fandia Rusku a Trumpovi. Všetko bolo jasné a ľahko čitateľné – ten rez naprieč spoločnosťou bol čistý a rovný.
A potom prišla petícia. A odrazu konflikt Izrael – Palestína zaplnil mediálny priestor a dnes je Gaza na titulných stránkach každý boží deň. V kombinácii so žalostne nízkym povedomím o konflikte, jeho histórii či regióne všeobecne, spôsobilo nevídaný chaos.
Ak bola spoločnosť doteraz rozkrojená horizontálne, tak odrazu izraelsko-palestínska téma rozkrojila spoločnosť vertikálne a praskli všetky bubliny.
Zrazu je polovica ľudí z pro-ukrajinskej bubliny na strane Izraela a druhá polovica na strane Palestíny. A ľudia nevedia, ako tento diskurz uchopiť. To, že autori tej nanajvýš nešťastnej petície zlepili Rusko a Izrael dokopy, možno nebol aprióry zámer. V lepšom prípade je to dôsledok šlendriánstva a tristne nízkeho povedomia o situácii. Ale výsledný efekt je rovnaký, ako keby to zámer bol.
Smutné je teraz sledovať, ako sa do krvi hádajú ľudia, ktorí mali ešte včera neoblomný konsenzus. Ako sa navzájom urážajú z krvelačnosti a iných nezmyslov. A pritom si stačí uvedomiť, že Gaza je nejakých 4 000 km vzdialená, v živote ste tam neboli, nepoznáte históriu ani detaily celého konfliktu. Prečo vás to tak trápi? A stojí vám to za to, rozbúrať si všetky spoločenské bubliny? Asi áno.
Nechcený „pozitívny“ efekt tejto petície je, že sa celkom jasne demaskovali mnohé osobnosti, pri ktorých nebolo jasné ich morálne nastavenie. Tu však chcem veľmi dôrazne upozorniť na možný diskurz: nie každý, kto petíciu podpísal, je automaticky protiizraelský antisemita. Určite sa takí medzi signatármi nájdu (môj laický odhad je tak 15 %), ale väčšina tých ľudí to – chcem veriť – podpísala v dobrej viere. Toto je skupina, s ktorou treba pracovať. Toto sú ľudia, ktorí sú edukovateľní a dokážu pod ťarchou dôkazov a argumentov upraviť svoj názor.
Dnes je Izrael a Palestína témou číslo jeden v takmer celej slovenskej spoločnosti. Nešťastná PR mega-akcia Grety Thunberg to ešte viac akcelerovala a dnes už neexistuje snáď jediný Slovák, ktorý by na vec nemal jasný a ostrý názor.
A to je prúser, dámy a páni. Pretože drvivá väčšina z vás naozaj nemá ani zďaleka dostatočné vedomosti na to, aby si mohla utvoriť kredibilný názor. U väčšiny bežných ľudí je to aj tak irelevantné, ale v prípade spoločensky či mediálne známych osobností je to nebezpečné. Títo ľudia majú – alebo by mali mať – z titulu svojho postavenia istú zodpovednosť.
A viete čo? Povedať: „Sorry, neviem o tom dosť, nemám na to názor,“ je úplne v poriadku. Určite tým spôsobíte menej škody, ako keď sa hneď s vervou pustíte do krížovej výpravy na Facebooku, vyzbrojení vedomosťami z dvoch podcastov a jedného silného dokumentu, ktorý ste videli na YouTube.
Lebo v krajine, kde polovica ľudí verí, že Zelenskyj je nacista, a druhá polovica, že Netanjahu je horší ako Hamas, je možno načase si položiť otázku, či netreba menej kričať a viac rozmýšľať.
