Ráno sme po trošku napätej atmosfére cestou autobusom po meste v Kolíne, nastúpili aj so sesternicou do vlaku smer Koblenz (mesto kde rieka Mosel vteká do Rýna). Tam sme prestúpili na vlak do dedinky Bullay . Samozrejme sme takýto nápad nemali sami a tak sa nás vo vlaku stretlo veľa ľudí s bicyklami (ďalej len bike ako bicykel :).
Slučka Moselu pri dedinke Bremm
V dedinke Bullay sme teda naskočili na naše biky a vydali sa na tohtoročnú trasu, ktorá merala 35 km. Tentokrát som naplánoval celú trasu ja sám, lebo minulý rok sme to nechali na sesternicu a z pôvodnej trasy Trier-Cochem, ktorá mala mať 75 km, sme nakoniec po 80 km dorazili do dedinky Wittlich a odtiaľ už dosť vyčerpaní (mali sme jeden dosť zlý bike na dlhé cesty) nasadli na vlak späť do Kolína. Tohtoročná trasa bola teda z Bullay do Cochemu. Naplánované sme mali aj dve zastávky po ceste v dedinke Ediger-Eller , kde sesternica pred 5 rokmi pracovala v jednej reštaurácii-pizzérii, kde sme sa aj zastavali na dobrý obed a samozrejme s "appfelschorle" a Moseláckym Rizlingom. Sesternica oslovila majiteľa, ktorý stál vonku na terase a ten nám ukázal voľný stôl. Keď, sa ho ale opýtala, či si na ňu nepamätá po pár sekundách zahľadenia sa na ňu vyhŕkol: "Ááá, Iwi,...". Potom si k nám prisadol a vyzvedal čo sa stalo za 5 rokov čo sa nevideli. Sesternica potom pozdravila celú rodinku pracujúcu v tomto podniku. Ja som si vychutnával, krásne počasie a pohodovú atmosféru kľudného bezstresového vidieka. Tí ľudia nemajú žiadny stres a žijú úplne v pohode, dokonca sú všetci na seba milí.
Takto to vypadá na Happy Mosel :-)
Mosel, loď, vinohrady na veľmi strmých kopcoch
Občerstvovacia zastávka v dedinke Beilstein
Druhou zastávkou pre nás bola dedina Bruttig-Fankel , v ktorej sesternica s celou rodinou bývali 5 rokov a kde chodila do škôlky a na základnú školu. Prešli sme si celú dedinu a všetko sa nám zdalo akosi malé oproti tomu ako si to pamätáme. V občerstvení sme si dali pivo a sesternica pozdravila bývalého suseda, ktorý nám ho čapoval. Potom mi ešte kúpila vínko v jednom Gasthaus-e a vyrazili sme do cieľa našej cesty.
Námestie s občerstvením v Bruttig-u
Pohľad na Bruttig z mosta cez Mosel
Cieľom našej cesty bolo okresné mestečko Cochem . Typickou dominantou je hrad, ktorý sa týči nad mestom. Je z neho skvelý výhľad, ale tento krát sme jeho náštevu aj s bikami vynechali. Za to sme si dopriali vynikajúce zmrzlinové poháre ako odmenu za zvládnutú trasu. Prešli sme sa úzkymi uličkami mestečka a kúpili si ďalšie vína - trofeje z nášho výletu. Po prehliadke sme zamierili na stanicu a vlakom cez Koblenz smerovali späť do Kolína nad Rýnom.
Pohľad na Cochem s hradom
Uličky s obchodmi v Cocheme
Odporúčam túto akciu ako skvelý typ na aktívnu dovolenku v krásnom prostredí, kde nechýba krásna príroda, milí ludia, pohodová atmosféra a samozrejme skvelé vínko, ktoré môžete kúpiť skoro v každom druhom dome priamo od vinárov. Možno by bolo vhodné urobiť podobnú akciu pri Váhu, Dunaji, Malokarpatskej vinnej ceste resp. v iných lokalitách Slovenska. Je to skvelá športovo-spoločenská akcia. Ste za? Ja určite áno ;-))
