Päťtisícka zdolaná a noc v Base Campe

Jedenásta časť nepálskeho denníčka. O príchode do základného tábora pred prechodom najvyššie položeného sedla na svete, Thorong-La. O tom, ako šliape výška a o amuletoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Streda, 24.11.2009, Thorong Pedi, 4540 metrov nad morom

Deň pred vrcholom nášho treku - prechodom najvyššie položeného sedla na svete Thorong-La vo výške 5614 metrov nad morom smerom do Dolného Mustangu. 

Míňame jaky, ktoré neprežijú v nadmorskej výške pod 3000 metrov nad morom, predavačov suvenírov, ktorí neprežijú bez bujnejúceho turizmu a zakrpatené bezfarebné kríky. Vzduch je mrazivý, svieži a podmanivý, tak že si naň človek skôr či neskôr nevedomky vypestuje závislosť. Žiadne autá, rikše, smog, dym. Čistý kyslík zmiešaný s vôňou hôr a prikrčených rastliniek, šumiaceho potoka a vrúcnych očí miestnych ľudí. Slovo, ktoré ma v súvislosti s Nepálom dnes napadá je láska. Čistá, nepoškvrnená láska. Láska bez podmienok, bez obmedzení, bez strachov. Láska, ktorá nežiada, neničí, netrápi, nevysiluje. Láska, ktorá vás pohltí a dobije vám baterky. Taká láska, že máte chuť vyobjímať celý svet. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

-----------------------

Po raňajkách sme opustili Yak Kharku (ten znudený kôň opäť parkoval bez ubytovňou). Cieľom nášho doobedňajšieho treku je Thorong Pedi, základný tábor (base camp) pred horským sedlom Thorong-La, ktoré je vrcholom našej výpravy. Stúpanie zo základného tábora trvá zhruba dve hodiny. Križujeme sme rozľahlé pastviny, prechádzame cez mosty a zdolávame úzky šmykľavý chodníček zarezaný v príkrom svahu, kde sa neprestajne kotúľajú uvoľnené kamene a skaly. Na začiatku chodníčka kričí výstražný nápis Land Slide Area. Pod nami sa vyškiera prudký zráz. Nie práve najbezpečnejšie miesto na rekreačnú vychádzku. Pridáme do kroku.

SkryťVypnúť reklamu

Čajovne a stánky s miestnymi výrobkami sú umiestnené na tých najneuveriteľnejších a najodľahlejších miestach (uprostred rozsiahlej lúky, na bohom zabudnutej odbočke...), čo je zdrojom mojej pretrvávajúcej fascinácie. Čajovňa, v ktorej sme si chceli dať čaj je vyhorená. Nevieme prečo. 

-------------------------------

Keď prekročíte hranicu 4000 metrov nad morom a pobudnete v tejto hladine nejaký čas, opäť sa s vami niečo udeje. Vaše fyzično sa pomaličky oddeľuje od psyché. Aj jednotlivé časti tela akoby sa od seba odpútali a pohybujú sa nezávisle od seba. Každý pohyb je pomalý a vláčny. Vznášate sa. Moja chôdza mi pripomína krok Armstronga prvýkrát kráčajúceho po Mesiaci.

SkryťVypnúť reklamu

-------------------------

Čajová prestávka, sŕkam milovaný mliečny čaj s kráľovskou porciou hnedého cukru. Producent vytiahne z ruksaku bielu čokoládu a ponúka ju všetkým naokolo. Stojím tesne vedľa neho, no čokoláda zabalená v celofáne ma obíde a pokračuje smerom k šerpom. Slovo, ktoré ma napadá v tejto súvislosti je tentokrát: Neviditeľná. 

Otázka, ktorú si kladiem mnoho mesiacov po tom ako som sa vrátila z Nepálu, spomínajúc na tieto udalosti znie: Prečo? Prečo som bola neviditeľná?

Jedného dňa sa možno dozviem aj odpoveď. Momentálne viem len to, že každá takáto banálna situácia vyzdvihujúca moju neviditeľnosť a bezvýznamnosť bola vtedy ako vpich špendlíka pod necht. Zabolela. 

SkryťVypnúť reklamu

-----------------------------

V základnom tábore pod sedlom, Thorong Base Camp-e panuje čulý ruch. Nosiči sa miešajú so skupinami trekerov, domáci pobehujú z kuchyne do jedálne. Čudujem sa, koľko je tu turistov. Počas treku sme sotva niekoho stretávali, vlastne okrem Manangu a Yak Kharky sme nenarazili takmer na nikoho. 

Naša skromná izbietka v prízemnom baraku s krivými stenami z nepálených tehál a navlhnutými drevenými dverami pripomína tentoraz skôr akúsi stajnu či hospodársku miestnosť než záhradnú chatku. Pokrútené, vyduté steny, dve malé okná a drevené postele. Na prostrednú hádžeme s Animovanou sestrou ruksaky. Pred izbičkou je dvorček, na ktorom ulpieva zľadovatelý sneh, veľmi vhodný na podvrtnutie členka. Za barakom je „kúpeľňa” a toaleta. Napriek vycibreným hygienickým návykom získaným výchovou si opäť očistu telesnej schránky rozmyslím. Po zápale pľúc alebo čomsi horšom v tom mraze skutočne netúžim. 

Pomotáme sa po areáli základného tábora. Baraky s izbami pre trekerov a nosičov, kuchyňa, spoločenská miestnosť, miestnosť, kde Nepálci opäť sledujú staručkú televíziu, jedáleň. Dnes predo mňa pristál tanier s čímsi, čo sa chcelo tváriť ako boloňské špagety. Ale naozaj sa tak len tvárilo. Energiu na poobedňajší aklimatizačný výstup do 5000 metrov nad morom mi to však ako-tak dodalo, o to pokoj.

-------------------------------

Pri pohľade na ten strmý kopčisko, čo sa týči nad základným táborom neviem, či sa mám smiať alebo plakať. Na jeho vrchole je High Camp, vyšší tábor vo výške 4902 metrov nad morom, v ktorom však z bezpečnostných dôvodov nespíme. Fulmayino pravidlo znie: Čím menej času strávime vo výške nad 4500 metrov nad morom, tým lepšie a bezpečnejšie. Preto spíme dole, hoci to znamená, že ten zákerne prudký kopčisko, do ktorého sa pustíme dnes, budeme musieť zajtra vyšliapať ešte raz. A naostro.

----------------------

Šliapem do nevľúdne strmého kopca, fučím a snažím sa lapať dych. Niekde na pol ceste som pocitíla v hlave silné tlaky. Fulmaya mi strká polovičku Diamoxu, lieku na výškovú chorobu, do dlane. Zdolávam kopec spolu s ňou a s jej sestrou, Animovanou. Krátko pred dosiahnutým vyššieho tábora nás prepadol zvláštny stav, akoby sme si práve pofajčili trávu alebo zhltli nejakú chemickú tabletku. 

Riešime domáce zvieratká a padajúce korytnačky. Smejeme sa ako šibnuté, tečú nám slzy a Fulmaya od smiechu spadne na zem. Nevieme prestať. Máme úplné „haluze”. Asi z nedostatku kyslíka. Kvalitne nám to šliape. Napadá ma, načo toľko ľudí siaha po drogách a zasviňuje si tým organizmus, keď sa stačí vyviezť do výšky 5000 metrov nad morom a zažijú takýto stav úplne prirodzene a bez barličiek. 

-------------------------

V High Campe sa posilníme čajom (ľutujem, že do seba nemôžem kopnúť štamprlík rumu, teraz by fakt bodol) a dáme kolovať cigaretu. Len tak, zo zvedavosti, ako chutí vo výške 4902 metrov nad morom, kde nechcú poriadne horieť ani zapaľovače. Jeden šluk mi spôsobí také krútenie hlavy, že silnejšie som nezažila ani keď som si prvýkrát v živote potiahla na strednej škole na výlete do Viedne. Nohy mám ako z gumy a šialene sa mi chce smiať. 

Z High Campu to ešte potiahneme o sto výškových metrov vyššie, na vrchol kopca nazývaný Thorong Peak vo výške 5000 metrov nad morom. Svah je zčasti zakrytý snehovou perinou, topánky sa šmýkajú a mačky nemáme. Napriek tomu sa nám podarí hore vyškriabať a výhľad stojí za to. 

Zostup dole je krutý zaberák na kolená. Protestujú a bolia, treba schádzať opatrne, aby sa mi nepošmykla noha, čím ich trápim ešte viac. 

-----------------------------

Ukazujem Producentovi pristávaciu plochu pre záchranné vrtuľníky na vyčistenej čistine nad spodným táborom, ktorú si všimnem len teraz. „Ha!” je celá jeho reakcia. Duchaplná. Podvihnem obočie v otázke. Len na mňa divne zazrie a pokračuje v ceste. Myknem plecom. Premýšľam nad tým, či som čudná ja alebo si s týmito ľuďmi jednoducho zvláštnym spôsobom neviem sadnúť. A obviňujem samu seba. 

Ignorovať Producenta je však dosť ťažké, už len kvôli takmer dvojmetrovej výške a neprehliadnuteľným ryšavým vlasom. 

-----------------------------

Výška šliape nielen mne. Fulmaya si pri večeri zmajstruje amulet. Odstrihne si prameň vlasov, prilepí ich na vrch vajíčka natvrdo ako číro a špagetou mu vytvaruje ústa. natvrdo na vrch, špagetou mu vytvarovala ústa. Fulmayin priateľ len prevracia oči a šepká Jankovi, že musí to vajce nenápadne stratiť, pretože Fulmaya je schopná zamraziť si ho, vziať so sebou do Kathmandú a postaviť ho do vitrínky. 

Potvrdzuje sa staré známe, že krv nie je voda. Animovaná sestra odniekiaľ privlečie čudesne tvarovaný zemiak, ktorý zasa slúži ako amulet pre ňu. Podarená rodinka. 

-----------------------------

Pred jedálňou natrafíme na „našich” Kanaďanov. Delíme sa o cigaretu. Pri nich sa ako úplný idiot prekvapivo necítim, ale v pohode sa s nimi rozprávam, smejem a zabávam. Ako keby v ich prítomnosti napätie zredlo a ja som sa opäť stala viditeľná. Dokonca zábavná. 

Kanaďania vraj prišli poobede, ale na aklimatizačný výstup do vyššieho tábora sa vykašľali, spoliehajúc sa na to, že to „zajtra nejako dajú”. S entuziazmom im rozprávame o našej Shambale, zemi zasľúbenej, ktorou je Hotel Bob Marley v Dolnom Mustangu, hotel, v ktorom spíme zajtra večer po prechode Thorong-La, ak všetko dopadne tak, ako má. Hotel s teplou sprchou, biliardom a trávou na jedálnom lístku. Všetkým svietia oči ako žiarovky a nevedia sa dočkať, až budú mať zajtrajší vyčerpávajúci prechod za sebou. 

------------------------------

Myslela som si , že väčšia zima už ani nemôže byť, ale mýlila som sa. Opäť. Samozrejme, v takejto kose sa sprchovať vôbec nedá, ani si tvár opláchnuť. Už len použitie toalety, ktorú máme hneď za rohom, vyžaduje nadľudské úsilie. Vonku môže byť hoci aj mínus desať či dvadsať a vzduch v izbe teda nie je oveľa teplejší. 

--------------------------

Zajtra vstávame o tretej a tak zalezieme do spacákov. Zaspať sa mi však vonkoncom nedarí. V hlave mi divne hučí, zmysly mám zostrené a počujem každý šuchot vonku. Okolo našej chatky neprestajne niekto chodí a do okien nám svietia ich čelovky.

Včera sa mi snívalo, že som sa dusila a musela som si ísť po liek- ktovie prečo zabalená v spacáku (neviem ako som v ňom mohla chodiť) k Fulmayi na izbu. Dnes sa mi nesníva nič, neprestajne sa prebúdzam. Som skôr napoly bdelá ako spiaca, na sebe mám oblečené všetko oblečenie vrátane páperky a stále sa trasiem od zimy. Žalúdok mám skrútený od vzrušenia. Majú nás zobudiť už o tretej- štvrtej ráno, aby nás v Thorong-La nechytili najhoršie vetry. Bojím sa, že nebudem schopná sa zobudiť. Teším sa a zároveň sa bojím. Prechádzam si rukou po dvoch šnúrkach, ktoré mi visia na krku, požehnané od dvoch lámov. Pre šťastie, aby sme prešli Thorong-La bez ujmy. A zajtra to už príde. 

Barbora Daxner

Barbora Daxner

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu