Z džungle do džungle

Osemnásta časť nepálskeho denníčka. O krokodílej rieke, putovaní džungľou aj o tom, ako chutia slonom sušienky a kúpaní v rieke.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

30.11.2009, Chitwan

Krajina je ponorená do snového oparu končiacej sa noci a nachádzajúceho rána. Úsvit visí na dosah, len sa načiahnuť. 

Nadskakujeme na korbe rozheganej dodávky, šmýkame sa po koženkovej lavičke ako sa kolesá akosi inštinktívne stretajú s každým jedným výmoľom na blatistej ceste. 

Mierime k rieke. 

Pri brehu stoja dvaja Nepálci s dlhými drevenými palicami, pri nich sa na jemných vlnkách hojdajú dve dlhé drevené kanoe. Vo vzduchu cítiť vlhkosť. Džungľa na druhom brehu je rozmazaná a tak trochu surrealistická. Ak by som bola maliarom, nechala by som sa inšpirovať. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naskladáme sa do kanoe a vydáme sa riekou. O spoľahlivosti vetchej loďky sa odvážim vnútorne pochybovať. Balancujeme len pár centimetrov nad vodnou hladinou. Moj vnútorný nepokoj a nedôverčivosť umocňuje fakt, že Partička úmyselne kolíše loďkou, infantilne kŕmená zhrozením a hystériou v hlase Mladomanžela, ktorý ako mantru opakuje konštatovanie, že sa dozaista prevrátime a kanoe nie je spoľahlivé. 

Máme vidieť v rieke krokodíly, ale za daných okolností som rada, že krokodíly si zrovna nejdú nohy dolámať, aby nás prišli pozdraviť. 

Kĺžeme po prúde, lenivo a pomaly, džungľa okolo nás sa zobúdza do nového rána, medzi vetvami stromov presvitajú prvé slnečné lúče. 

SkryťVypnúť reklamu

Na konár v potopenom strome sadá nádherný žltý vták, všetci automaticky vyťahujú foťáky a zvečňujú ho. Môj zoom na to nestačí, tak si spomienku naň aspoň uchovávam v mysli. Okrem toho, niektoré veci skrátka na foťák nezachytíte. Môžu vám vyrážať dych, ale akonáhle ich odfotíte, stratia svoje čaro. Ich energiu, ich auru, to čo ich robí výnimočnými, skrátka nezaznamená a nezakonzervuje žiaden neviemaký super moderný prístroj. 

Na konci plavby ich zbadáme. Vyvaľujú sa vo vode pri brehu, kúsok od nás, takmer ich nevidno. Krokodíly. Takmer splývajú s hnedou farbou vody. 

---------------------

Vystúpime na breh. Náš sprievodca opakuje inštrukcie o tom, ako utekať pred nosorožcami. Scenárista si ubalí hašišového džointa na posilnenie a ponoríme sa do šťavnatej džungle. Držíme sa v skupinkách, tak trochu nervózni, že spoza každej zákruty sa môze vynoriť nosorožec. Scenárista samozrejme nervózny nie je. 

SkryťVypnúť reklamu

Tu i tam stretávame vysoké mraveniská, kopy žltej hliny či piesku vytvarované do vysokých veží. Tie najväčšie mi siahajú vyše pása. Stromy sú pokrútené do bizarných tvarov. Niektoré pripomínajú ľudské tváre. 

Nosorožca objavíme až keď sa vyškriabeme na drevenú rozhľadňu. Venuje sa svojim raňajkám len pár stovák metrov od nás, ponorený v húštine. Zaňuchal nás? Nezaňuchal?

Po hodine a pol korzovania džungľou nasadáme na kanoe a dávame zbohom divočine. Čaká nás slonia škôlka. 

Už je žiarivé ráno, slnko suverénne kraľuje krajine. V slonej škôlke je rušno. O rozruch sa stará aj malé pažravé sloníča, ktoré víta návštevníkov pri welcome centre a dožaduje sa sušienok. 

SkryťVypnúť reklamu

Nestačí mu jedna. Keď zistí, že vlastníte celý pakel sušienok, je schopné vás prenasledovať a pýtať si ďalšie a ďalšie. Naťahuje k vám svoj vlhký chobot a oňucháva vás. Je schopné drzo strčiť ten svoj chobotisko hocikam, aj do ruksaku, len aby získalo sladkosť. 

Malý sloník ma dokáže zabávať asi pol hodinu. Najradšej by som si ho vzala so sebou domov ako ten najrozkošnejší suvenír. Sloniu škôlku tvorí veľké priestranstvo s výbehmi v ktorých sú slony. Malé, veľké, aj maminy s bábätkami. Komunikujú s turistami, nechajú sa kŕmiť, alebo len tak polihávajú či riešia svoje veci. Sú majestátne a nádherné.

-----------------------

Pri bráne do slonieho centra nás čaká džíp. Môžeme sa viesť na streche! Tentokrát však nárazy netlmia ruksaky, takže jazda je celkom bolestivá. Džíp nás odvezie naspäť do dediny a k rieke, pri ktorej sme si včera večer dávali po večeri koktaily. Fulmaya, ktorú ráno zachvátila nevoľnosť, a jej priateľ už na nás mávajú. 

Rieka je plná slonov. Kúpu sa, spolu s ľuďmi. Najprv sa zdráham, no potom zhodím topánky a spolu s Producentom vystriedame ostatných a vyškriabeme sa na mohutný sloní chrbát, celý mokrý od vody. Sedím vpredu, takže slon, ktorý nás pravidelne sprchuje chobotom, uštedrí tú najväčšiu dávku mne. Potápa sa s nami, vyvaľuje sa na bok, špliecha nás a ani nie do minúty som úplne premočená. Tá eufória! Smejem sa ako lečo, neviem prestať a chabo sa bránim opakovaným dávkam studenej vody. Neúspešne. 

Letím sa na ubytovňu prezliecť, voda zo mňa netečie cícerkom, ale priam cícerom. Cestou kupujem jedlo na cestu. 

Pri rieke si dáme obed. Slnko príjemne svieti, sedíme na lehátkach, pozorujeme rieku a človeku sa ani nechce odísť. Káthmandú však volá. Z jednej džungle ideme do druhej. 

Barbora Daxner

Barbora Daxner

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu