Ako dobre je mať normálneho suseda.
Každým dňom sa stále a znovu presvedčujem, aká neskutočná výhra je mať normálneho suseda. Suseda, ktorý sa možno o vás ani nezaujíma (vy o neho rovnako nie); suseda, ktorý si splní svoje povinnosti a raz za čas umyje spoločnú chodbu; suseda, ktorý žije svoj život a nerieši vás; prípadne – ešte lepšie – suseda, s ktorým si rozumiete, navštevujete sa a chodíte spolu na kávičku či na pivo.
Nie vždy je to totiž pravidlo. Aj ten najkrajší byt v najlepšom prostredí so super výhľadom, vybavením, občianskou vybavenosťou a prírodou všade naokolo, sa môže zmeniť na nočnú moru, ak zdieľate spoločnú panelákovú stenu s neprispôsobivým susedom.
Rovnaký problém máme aj my. Panelák v socialistickej štvrti východného Nemecka, prevažne obývaný dôchodcami, a k tomu na najvyššom poschodí my a spomínaný neprispôsobivý sused. Nemecký sociálny systém ho vychoval k ničnerobeniu, poberaniu dávok a alkoholizmu. Sused žije sám, nevychádza z bytu, za rok a pol bývania tu sme ho videli vonku maximálne tri krát, no počujeme ho takmer každú noc. Za stenami svojho bytu trávi 24 hodín denne, a práve v noci je jeho aktivita najväčšia. Hlasné sledovanie televízora až do rána, o tretej v noci (keď mu asi zrejme dojde alkohol), neskutočné ziapanie nezrozumiteľných slov, výkrikov, citosloviec a iných prejavov nespokojnosti a opitosti, búchanie a hádzanie vecí o zem a o stenu, ... skrátka presne tie zvuky, ktoré potrebujete v noci počuť, ak Vás ráno čaká dôležitý deň v práci.
A dôvod/príčina? Okrem individuálnych príčin v osobnosti a psychike spomínaného suseda – je to nastavenie sociálneho systému v Nemecku, Tu totiž stačí, aby človek (ak je nemeckej národnosti) celý život nepohol ani prstom, nemal ukončené základné vzdelanie, a štát ho aj tak štedro financuje. V porovnaní so Slovenskom a tunajšími nezamestnanými, je to život naozaj kráľovský.
Štát totiž takémuto človeku počas celej doby nezamestnanosti platí všetky náklady na bývanie (nájomné priamo prenajímateľovi + vedľajšie náklady, teplo, voda a energie) v primeranom byte. Spokojné sú v tomto prípade obe strany. Aj nájomca (neprispôsobivý nezamestnaný), ktorý zadarmo a pokojne byt obýva; a tiež prenajímateľ, ktorému každý mesiac pribudnú na účet peniažky priamo od štátu. Veď, kto je lepším nájomcom ako samotný štát. Kvôli tomu je takýchto sociálnych prípadov stále viac (najmä vo východnom Nemecku podľa údajov okolo 8% obyvateľov – v Berlíne a Hamburgu až do 17%).
To však nie je všetko – okrem tohto štedrého financovania bývania dostane každý nezamestnaný podporu na dôstojný život – 400 EUR na ruku (toto číslo sa pravidelne zvyšuje o ca. 5%). Ak sú v rodine nezamestnaní dvaja, dostanú zaplatený byt a k tomu 800,- EUR na ruku.
Nielen že sa Nemcom nechce poriadne robiť ani v práci, nemecký sociálny systém naviac vychováva neprispôsobivých občanov.
Týmto článkom som sa chcel zamyslieť nad tým, prečo práve ja mám takéhoto neprispôsobivého suseda a koľko takých, mne podobných, sa v Nemecku nachádza.
