Dojatý kráľ a cynický premiér

Život v zahraničí vás vystaví mnohým šokujúcim kontrastom, no kontrast posledných týždňov na Slovensku a v Dánsku hádam nemôže byť ostrejší. Dve krajiny, ktoré sú v mnohom porovnateľné, sa javia kráčať úplne opačným smerom.

Na jednej strane bol kráľ dojatý a v slzách, odhodlaný pre službu krajine. Na druhej strane bola vláda opitá aroganciou moci ochraňujúca skupinu kriminálnikov. V Kodani boli námestia preplnené ľuďmi združenými úctou ku predstaviteľom krajiny, mávajúcimi vlajkami oslavovali tento "strong national moment”. Takmer súčasne po celom Slovensku tisíce ľudí vyzývali vládu ku elementárnej slušnosti, aspoň tomu absolútne minimálnemu štandardu politickej kultúry v demokratickej krajine.

Zatiaľ čo dánska vláda otvorila nový veľvyslanecký úrad v Mykolajive, slovenský premiér tvrdil, že Ukrajina nie je suverénny štát a v Kyjeve nie je žiadna vojna. Dánsko sa sústredí na strategické dlhodobé ciele pre rozvoj krajiny, a na Slovensku vládna koalícia aktívne pracuje na opatreniach, ktoré nielen poškodzujú vnútornú bezpečnosť krajiny, ale aj povesť a dôveryhodnosť našej krajiny v zahraničí.

Ako je to možné?

Vyspelosť a kvalita života v Dánsku sa často skloňuje v spojení s vysokou dôverou v inštitúcie. Doteraz sa mi to javilo ako pomerne abstraktný jav, ale deň korunovácie nového dánskeho kráľa doslova zhmotnil, čo táto dôvera znamená. Dôveru v inštitúcie bolo možné sledovať v momente, keď nový dánsky kráľ predstúpil pred ľudí. Frederik X vyšiel pred ten obrovský dav s pokorou, so slzami v očiach, dojatý, odhodlaný slúžiť celej krajine. Vyšiel pred ľudí a dav ho prijal. Celá krajina oslavovala ich veľký deň. Spolu. Bez rozdielu, polarizácie. Spoločne.

Myslím, že to je jedna z vecí, čo dôvera v inštitácie znamená. Mesto plné ľudí, ktorí prišli z celej krajiny, nie, aby oslavovali pompéznosť kráľovskej rodiny, ale videli a podporili toho, kto im slúži. Je to pre symbol. Symbol oddanosti vlasti, služby krajine, do ktorej sa kráľ narodil a v ktorej tisícročných tradíciách chce pokračovať. Zároveň je to jasný znak identity, začlenenie do spoločnosti, spolupatričnosť s celou krajinou, ku ktorej sa my (polarizované republiky) zvykneme priblížiť hádam len pri športových udalostiach.

No Slovensko nie je monarchiou a inštitucionálna dôvera sa nedá vybudovať za deň. Ale možno nám predsa Dáni ukazujú ako na to. A je jasné, že bez služby s pokorou a spoločenskej súdržnosti to nepôjde.