Samozrejme musíme byť v obraze, povie si kdokoľvek z nás a má pravdu.
Ale je naozaj potrebné poznať kazdý detail z poslednej krádeže či vraždy spáchanej vo vedlajšom meste?
Poďme sa na chvílu zamyslieť nad tým kam to vlasne spejeme a či nás takto uponáhľaný Svet a rýchle tempo ženie k lepšiemu životu, alebo do čiernej diery z ktorej niet návratu?
Technologický a civilizačný pokrok so sebou neprináša iba výhody a kôli ligotavej pozlátke vo forme vidiny zjednodušeného života, sa nadšene vrháme do priepasti menom Stress.
Nikdy predtým sme nemali toľko "uľahčovačov" života ako teraz, rýchle autá sú čoraz bezpečnejšie, najnovšie typy elektrospotrebičov za nás upracú byt, roboty za nás dokonca aj varia, internet za nás prekonal zemepisnú bariéru a zbližuje nás, vďaka mobilu sme dostupní takmer všade a všetkým.
Ale je to naozaj tak?
Nie je zakaždým čoraz viac nehôd?
Čoraz menej času na vychutnanie tepla nášho "uprataného" domova?
Stravujeme sa rýchlo a zle.
Vďaka internetu sa už "nemusíme" stretnúť s priateľkou v parku, môžme si predsa zachatovať.
A ani sa nemusíme toľko učiť Slovenčinu, máme predsa sms, tak že sa nemusíme vedieť správne vyjadrovať veď kdo píše v esemeskách celé slová je predsa zaostalý....
Nie som proti internetu, rýchlym autám ani mobilom, naopak- naozaj nám môžu zjednodušiť život, ale všetko s mierou.
Pokiaľ však na rýchly pokrok nie sme dostatočne pripravený, môže sa stať, že s popod ligotavej pozlátky začne vykúkať hrdza.
Hrdza, ktorá sa môže volať všeliak, najčastejšie však Stress.
Tak ako je pre nás samozrejmé zaoberať sa svetovým finančným problémom, politikou, nezamestnanosťou, či vtáčou chrípkou, tiež by malo byť samozrejmé zaoberať sa sebou, svojimi pocitmi, túžbami a skrytými snami- na seba nám však už nezostáva čas.
Tak teda je to krok do predu, alebo do zadu?
