Organizácie pestrofarebného tretieho sektora mali v minulosti guráž a kapacitu mobilizovať voličov a dohliadať na férovosť volebného zápasu, najmä keď išlo o kriticky dôležité voľby. Tie nadchádzajúce sa budú konať v čase alarmujúcej nedôvery ľudí v politický systém a politikov. Prieskumy verejnej mienky tiež naznačujú, že sa dožijeme najnižšej volebnej účasti odkedy si komunisti zbalili kufre. Tretí sektor však pred parlamentnými voľbami zostal pasívny. Namiesto starostlivo pripravenej a efektívnej občianskej kampane, ktorá by pomenovala problémy krajiny a žiadala od politikov odpočet a plán, sa mimovládky, až na niekoľko pozoruhodných individuálnych aktivít, v nemom úžase dívajú na oprávnené gorilie protesty vedené zatiaľ neskúsenými mladými ľuďmi. A novoustanovený Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti situáciu len tíško monitoruje a tvorí málo viditeľné strategické dokumenty pre lepšiu budúcnosť.
Vládny úrad pre mimovládky?
Tretí sektor sa pochopiteľne diferencuje a vyvíja, viaceré jeho osobnosti sa rozhodli pôsobiť v iných oblastiach, či jednoducho tvorivú rebéliu očakávajú od mladších aktivistov. Viacerí treťosektoroví aktivisti sa rozhodli pod tlakom doby vstúpiť ako kamikadze na paluby rôznych straníckych kandidátok aj s veľkým rizikom, že neuspejú.
Premiérka Radičová v minulosti pôsobila v prostredí mimovládnych organizácií a dostatočne ho poznala. Nepochybujem, že na počiatku mala dobrý úmysel stimulovať občianske iniciatívy a vytvárať otvorenejšie vzťahy medzi štátom a mimovládnym sektorom. Do vládneho úradu prizvala ako poradcov či zamestnancov viacerých profesionálov z mimovládok, aby už neboli len oponentmi, ale aj spolutvorcami vládnej politiky. Už čoskoro sa však ukázalo, že tretí sektor nebude patriť medzi jej priority a „agendu" delegovala na šéfa jej poradného zboru Mariána Balázsa, ktorý na vládny úrad prišiel z iného prostredia. Po takmer roku vládnutia bol obsadený post splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti, s nie úplne ujasneným mandátom a dostatočne širokou akceptáciou. Občiansky aktivista Filip Vagač sa navyše ujal tohto postu v čase, kedy už bolo jasné, že premiérka sa ocitla v zložitých zápasoch vo vnútri vlastnej strany, ako aj v koalícii, ktoré ju neskôr premohli.
Viacerí mienkotvorní hráči z tretieho sektora, ktorí sa dostali priamo či nepriamo do úzkej spolupráce s Úradom vlády SR, stratili tým schopnosť otvorene a kriticky pomenovávať kroky premiérky v obave, že oslabia jej krehké postavenie v politickej aréne. Nepozastavili sa ani nad bizarnou hybridnou adresou www.tretisektor.gov.sk, ktorá asi mala symbolizovať predstavu o jednote vlády a tretieho sektora.
Spojenectvo, či odstup?
Iveta Radičová aj napriek vysokej dôvere ľudí ohlásila po voľbách odchod z politiky. Ide o jej osobné rozhodnutie, nik ju z politiky nevyštval. Bola prvou ženou na premiérskom poste a nepochybne urobila v rámci svojích možností a v neľahkej dobe veľa dobrého. Model vzťahu vlády a tretieho sektora, ktorý sa snažila vytvoriť je však zradný a dúfam, že neudržateľný.
Po odovzdaní premiérskeho žezla a avizovanom návrate na univerzitu a do občianskej spoločnosti bude mať Iveta Radičová, spolu s nami ostatnými, inštitucionálne zakotvený nástroj pre styk s budúcou vládnou garnitúrou. Vie si profesorka Radičová predstaviť komunikáciu so splnomocnencom vlády pre občiansku spoločnosť vymenovaným napríklad Róbertom Ficom?
Som presvedčený, že mimovládne organizácie, podobne ako médiá, si musia do budúcnosti udržať patričný odstup od vlády. Pred nami je náročný zápas o navrátenie sebavedomia a akcieschopnosti tretieho sektora. Nehierarchického, slobodného a prirodzene angažovaného. Pre ďalší zdravý vývoj Slovenska, kde sa verejnosť začala rázne dožadovať spravodlivosti, transparentnosti a efektivity, to bude kriticky dôležité.
