Na deň výročia revolúcie a boja za nezávislosť z rokov 1848 a 1849 zaplavili 15. marca Budapešť státisíce ľudí s trikolórami na hrudi. Vláda mala svoje vlastné zhromaždenie, samozrejme najväčšie. Ústavnou väčšinou obdarený ministerský predseda Viktor Orbán to využil na posolstvá určené domácemu i medzinárodnému spoločenstvu. Pred budovou parlamentu sa prihovoril obrovskému davu ľudí ako sebavedomý dedič najstatočnejších bojovníkov za slobodu. Po pohladení národných citov a navodení pocitu spolupatričnosti všetkých Maďarov, prišla na rad "necitlivá" Európa.
Najviac to schytala Európska únia a jej byrokrati, ktorí začali Maďarsko v ostatných mesiacoch upozorňovať a trestať za odklon od politických a ekonomických pravidiel. Brusel Orbánovmu režimu okrem iného vyčíta porušovanie európskych demokratických noriem a legislatívne kroky vedúce k obmedzeniu nezávislosti médií, súdnictva a suverenity centrálnej banky.
Z Orbánových úst zazneli i tieto slová: "Nebudeme kolóniou!... Maďari nebudú žiť podľa diktátu cudzincov, nevzdajú sa svojej slobody a nezávislosti, a preto sa nevzdajú ani svojej ústavy, konečne zrodenej po dvadsiatich rokoch." A napokon: "Ak sa včas nespamätáme, nakoniec sa ešte Európa stane kolóniou moderného finančného svetového poriadku!"
Slovník premiéra členskej krajiny EÚ, ktorá je navyše vo vážnych finančných problémoch a očakáva od únie pomoc, je ďaleko za rámcom slušnosti. Hovorca predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa na adresu hrubých výpadov Orbána na adresu EÚ povedal: "Tí, ktorí porovnávajú Európsku úniu so Sovietskym zväzom, ukazujú úplné neporozumenie toho, čo je demokracia, a ukazujú nedostatok rešpektu voči tým, čo bojovali za slobodu a demokraciu."
Vývoj v Maďarsku a spory s úniou už prekračujú hranice štandardnej politiky a diplomatického dohadovania. To, čo mal človek možnosť v marcový slnečný deň v Budapešti zažiť, neboli iba svojsky poňaté národné slávnosti. Uniformy v uliciach mesta nepatrili nadšencom z folklórnych skupín či z krúžkov historického šermu. V panoptiku uniformovaných postáv a postavičiek zlovestne pôsobili najmä početní príslušníci paramilitantnej maďarskej gardy ako vystrihnutí z fašistických filmov pre pamätníkov.
Maďari veriaci Orbánovi a radikálom z ultrapravicového Jobbiku sa zomkýnajú a sú v duchu tradícií ochotní prinášať obete. Snažia sa pritom získavať i Maďarov žijúcich v okolitých štátoch vrátane tých našich z tzv. Felvidéku. Tých, čo sa tomuto svojráznemu národnému zjednocovaniu nepodriaďujú, nazývajú zradcami. Predstavitelia domácej politickej opozície a občianskej spoločnosti indikujú systematické porušovanie základných občianskych práv. Tento trend napokon podchytila i nedávna správa prestížnej americkej organizácie Freedom House.
Zostáva otázkou, ako na tento vývoj bude v budúcnosti reagovať ostatná časť obyvateľstva a dosiaľ marginalizovaná opozícia. Ak Brusel a členské štáty EÚ vrátane Slovenska nechcú riskovať radikalizáciu v stredoeurópskom priestore a prípadné vystúpenie Maďarska z únie, tak musia oveľa vážnejšie a systematickejšie sledovať, čo sa v tejto krajine deje a zároveň hľadať nové formy dialógu s Budapešťou. A nielen s tou oficiálnou.
Vyšlo v denníku Pravda, 27. marca 2012
