Ako sa to robí
Plánujeme so snúbenicou svadbu a práve nad touto otázkou premýšľam. Je tu strana, ako iní chcú aby to bolo. Viem čo od nás čakajú iní, ako sa to robí, ako by to malo vyzerať a kto by tam mal byť.
A potom tu je druhá strana. Ako chceme my aby to vyzeralo, ako to chceme spraviť my, koho tam chceme my. To my tam je dosť dôležité.
Podľa očakávaní druhých
Koľko krát sme sa rozhodli nie podľa seba, ale podľa toho, čo od nás očakávajú ostatní? Aby boli spokojní tí druhí, aj keď sám by som sa rozhodol ináč? Prečo máme tendenciu obetovať vlastné šťastie a spokojnosť na úkor druhých?
Bojíme sa, že sa urazia? Že sa s nami nebudú baviť? Že nás už nabudúce nepozvú? Že nám to budú vyčítať? Riadime sa viac pocitom čo povedia ostatní, čo si budú myslieť, ako zareagujú, namiesto toho aby sme boli sebeckí a pozerali na seba a na naše šťastie.
Vysporiadať sa s tým musia oni
Možno ste o tejto knihe počuli. Odvaha byť neobľúbený od Fumitake Koga a Ičiró Kišimi. Je to pekný úvod do Stoicizmu. Kniha je písaná formou rozhovoru mladého človeka s filozofom v niekoľkých večerov. Príjemné a rýchle čítanie, odporúčam.
Je tam veľmi dobrá myšlienka, budem parafrázovať. Ak urobíte nejaké rozhodnutie a iný človek s tým nesúhlasí, to nie je váš problém. To je problém druhého človeka, on sa s tým musí vysporiadať. Nemali by ste zmeniť vaše rozhodnutie kvôli reakcií druhého.
Chýba nám sebecké zmýšľanie?
V dobe, kedy je sebeckosť na popredí, kde má každý nejaké práva ale žiadne povinnosti, kde si každý môže hovoriť čo chce, bez následkov, lebo "sloboda slova", je celkom smiešne pýtať sa, či nám chýba sebeckosť.
A predsa. Sebecké zmýšľanie v určitých otázkach a rozhodnutiach, by nám ušetrilo trápenie, nervy a vlastnému šťastiu a spokojnosti by to len prospelo. Menej pozerať na to, čo si pomyslia ostatní a viac pozerať na to, ako by sme sa rozhodli, keby sme dali seba na prvé miesto.
