Začalo to ráno, keď mi mailom zo študijného oddelenia mojej školy oznámili, že list ktorý mi poslali, sa im vrátil späť. Neviem či bol doporučený - možno áno, možno nie - isté je však to, že ku mne domov sa nič nedostalo. Žiadna obálka, žiadne oznámenie, žiadny poštár... jednoducho sa z mne neznámeho dôvodu list vrátil späť k odosielateľovi. Toto však bola len prvá rana...
Druhá prišla asi o dve hodiny na to. Už tretí týždeň som totiž čakal na certifikát od spoločnosti XY v USA o absolvovaní istého kurzu. Dĺžka čakania ma neprekvapovala, papierový certifikát mi mal prísť v listovej forme do troch týždňov, ktoré sa pomaly napĺňali. Skôr ma znepokojoval pocit, žeby môj očakávaný list prišiel na našu poštu v Spišskej Novej Vsi a "záhadne" by sa poslal naspäť k odosielateľovi bez toho, že by som ho vôbec videl. V istej chvíli však zvonček a prudké búchanie poštárky na dvere rozptýlilo moju neistotu. V plnom očakávaní radostného doručenia certifíkatu som sledoval poštárku vyberajúc moju zásielku... a s nechápavým, čoraz viac horkejším úsmevom sa díval na pohužvanú obálku s logom spoločnosti XY. "Prišlo to poškodené.", vysvetľuje poštárka a pokračuje: "Máte to tam aj napísané a opečiatkované...", pričom mi ukazuje zadnú stranu obálky s perom napísanou frázou o poškodení a razítkom pošty v Spišskej Novej Vsi. Nechápavo som pozeral na pokrčený list a jediné na čo som sa vo svojom márnom boji o spravodlivosť zmohol bola zlostná otázka: "Kde to môžem reklamovať!?" Dostal som odpoveď, že ja to veľmi reklamovať nemôžem, to by musel odosielateľ (Ktorý mi to mimochodom poslal z pobočky v Indii). Vyprevadil som poštárku a mlčky som si uvedomoval pravidlá tejto hry. Pomaly som sa snažil vyslobodiť poškodený certifikát. Obálka mala pokrčené rohy a jednu stranu doslova "požvákanú". V tom mi oči padli na veľký anglický nápis, písaný červenými tlačenými písmenami na prednej strane obálky: *** FRAGILE DO NOT BEND*** (Krehké, neohýňajte!) A pozri ho, napriek tomu ohli! A poriadne - podľa slov poštárky "také listy dávajú do vreca."
No čo už. Kto vie, koľkými rukami môj certifikát prešiel. Je pravda, že by nebolo fair len tak obviniť Slovenskú poštu, že mi ho dokrčila ona. Ja sa však nemôžem zbaviť predstavy, ako slovenskí páni v montérkach hádžu môj A4 list do veľkého sivého vreca medzi hromadu inej pošty, ktorá bude o chvíľu bez milosti hodená do vagóna k ostatným vreciam..., a pritom nemo hľadia na anglický červený nápis FRAGILE DO NOT BEND... ktorý im nič, ale naozaj nič nehovorí....
