Druhá kapitola
Od ďalšieho dňa si celá rodinka sľubovala veľa, Ingrid je hlavne veľmi zvedavá na tú hodinu s triednou učiteľkou, kde sa majú čo-to dozvedieť o internete. Sama nevedela, o čom vlastne chce prednášať. Rýchlo sa všetci naraňajkovali, stihla ešte na poslednú chvíľu dopiť pomarančový džús, strhnúť tašku a naložiť sa spolu s aktovkou do hučiaceho auta, ktorý sa už pomaly začal hýbať dopredu súčasne s otvárajúcou sa posuvnou bránou, ovládanou otcovým diaľkovým ovládačom.
Od rána bolo celkom teplo, málokedy sa stane, aby už o pol ôsmej ráno bolo nad päťnásť stupňov celzia, no toto bol jeden z tých dní, takže všetci v triede boli oblečení celkom naľahko, a prvé hodiny ubehli celkom rýchlo. Všetci sa už tešili na hodinu s triednou učiteľkou, aspoň pri nej mali pocit, že sa im niekto skutočne venuje a v triede panovala taká príjemná, až domácka atmosféra. Dokonca ani Igor už nevystrájal a nehádzal kadejaké predmety, po kom sa mu zmyslelo. Občas to vyzeralo tak, že robí neplechu len vtedy, keď je hladný, čo bolo asi vždy doobeda.
Pani triedna učiteľka vošla do triedy bez včerajšiej ozveny na chodbe, chcela ich prekvapiť, takže sa radšej pre istotu nepúšťala do reči s kolegyňou. Zobrala si so sebou domáci notebook, ktorého displej má úctyhodných šesťnásť palcov, keďže v škole ešte nemajú projektor. Mierne vysunula strednú prednú lavicu, ktorá aj tak bola vždy prázdna, bola totiž určená na pracovné pomôcky. Z ľavého ucha tabule visela biela predlžovačka, pritiahla si ju k lavici a napojila ju na noťas.
„Tak a môžme začať, ste všetci pripravení?“, opýtala sa všetkých.
Nasledovalo zborové „áno!“.
„Určite viete, že sme škola, ktorá má vo svojom prívlastku uvedené ‚so zreteľom na kritické myslenie‘. To značí, že by ste sa mali naučiť aj neprijímať všetko so samozrejmosťou, ale trocha sa aj zamyslieť nad tým, prečo to tak je. Ja som bola aktívna na internete, keď to ešte bolo v plienkach, takže vám môžem povysvetľovať rôzne veci, keďže ste vo veku, asi ako ten Igorov tablet,“ žmurkla na nich a všetci sa nekontrovateľne rozosmiali.
Naskočil na displeji prvý slajd, ktorý si učiteľka pripravila v prezentácii, bol na ňom veľkými písmenami vysádzaný rok 1995. „Tak a sme na mojom začiatku“, okomentovala to.
„Začalo to cez môjho brata, šeroval si s kamarátmi internet, vyvíjali prvú hru, tak sa navzájom navštevovali a koloval medzi nimi jeden modem, ktorý sa napojil na telefónnu linku, keď si chcete predstaviť, aký rýchly bol internet vtedy, tak si predstavte, že to, čo si teraz stiahnete na telefóne za minútu, vtedy trvalo asi mesiac. Úplne prvé, čo som videla cez internet, bol čet cez aplikáciu mIRC, to bol taký komunikačný protokol, kde vtedy bola snáď celá počítačová scéna. To, čo je dnes v podobe niečoho ako Reddit, všetky novinky a diskusie sa odohrávali tam. Neskôr som si založila konto aj na ICQ, keďže zopár ľudí v mojom už ho mali, ale ten samozrejme, že nebol verejný. Na internete sme dlho nemohli byť, lebo sa tým blokovala naša pevná linka, takže človek si musel sakra rýchlo rozmyslieť čo napíše, aby sa zefektívnil čas strávený za týmto revolučným médiom. Nasledujúce roky v podstate uplynuli bez zmeny, ešte sme nechyrovali o niečom ako YouTube, alebo Google.“
Učiteľka znova siahla na myš, a preklikla na ďalší slajd, bol tam už rok 2000.
„Tak a nachádzame sa o päť rokov ďalej, už som študovala na vysokej škole, tam sme mali internet už aj v škole, ale využívali sme ho zväčša ešte len na bežnú e-mailovú komunikáciu, web stránky ešte boli v plienkach, ale už čo-to sa dalo vyhľadať cez vtedy najznámejší portál AltaVista, alebo Yahoo. Na internáte už si niekto mohol dovoliť zaplatiť internet, tak sme občas chodili ku kamarátovi z matematicko-fyzikálnej fakulty, ktorý vkuse mastil hru Quake po sieti, keď sa išiel najesť, alebo so spolužiakmi do mesta, tak sme mohli u neho sedieť a browsovať, už sa dali nájsť aj prvé empetrojky. Raz sa z takej žúrky so spolužiakmi vrátil a opýtal sa nás, že s čím vyhľadávame, tam som mu naťukala do browsera vyššie spomenuté portály. On sa pousmial a odpovedal nám, že na jeho škole sa už začína pošuškávať o niečom revolučnom, čo sa volá Google, vraj to už vie vyhľadávať slová aj v pdf súboroch, ktoré sa už začínali na škole objavovať, takže budeme môcť si vyhľadať v zahraničnej literatúre na školách články, o ktorých sme zatiaľ tu u nás nechyrovali. To mi teda poskočilo obočie hore a srdce zajasalo s očakávaním dobrodružných zajtrajškov.“
Na ďalšom slajde mala učiteľka názorné ukážky obrázkov z tohto obdobia, už si vedela urobiť otisky obrazovky stlačením klávesu Print Screen, pastnutím do aplikácie Malování a uložením do bmp súboru. Na vlastný počítač ešte nemala peniaze, tak diplomovku si písala buď v škole, alebo na internáte bola jedna internetová miestnosť, kde sa platila symbolická jedna koruna na hodinu, okrem „wordovania“ sa tam internetovať moc nedalo, keďže vtedy sa úvodná stránka Hotmailu načítava snáď päť minút.
Žiak Igor sa naklonil zo svojej stoličky naľavo, aby lepšie videl na obrazovku notebooku, no tá sa pod ťarchou jeho váhy dostala na dve nožičky, a len-len, že nespadol na zem.
„Igor! To nevieš s kľudom obsedieť na tej stoličke a stále musíš upútavať pozornosť celej triedy na seba?“, zakričala na neho pani učiteľka. Okamžite sa narovnal, a s ospravedlňujúcim výrazom tváre vyrovnal balans a skrčil sa znova za stôl.
„Tak a môžme pokračovať, po škole som ešte nevedela, že chcem byť učiteľkou, ale mala som šťastie, našla som si prácu na sekretariáte v reklamnej agentúre, kde som riešila všetkú-možnú agentúrnu korešpondenciu, ako aj komunikáciu s rôznymi dodávateľmi, ktorí chodili osobne do firmy. Tam už sme mali internet ako pernamentné pripojenie, takže v rámci práce, ktorej bolo neúrekom, som si našla čas aj na objavenie nových komunít, ktoré predsa len boli už o niečo rozvinutejšie, než to bolo v začiatkoch pri mIRC, alebo ICQ. Portál Yahoo kúpil vtedy populárny onelist.com, z ktorých vznikli takzvané diskuzné skupiny, našla som si tam tu svoju pre učiteľskú profesiu, ku ktorej som už inak pristupovala ako po skončení školy, keď som si ešte nevedela predstaviť, že budem raz už skutočne učiť. Celkovo mi to veľmi pomohlo, keďže som komunikovala výhradne po anglicky a mohla som si vymeniť kvantum názorov s ľuďmi z rôznych kútov sveta. Keď som teda prišla na pohovor do tejto našej výberovej školy, tak som vedela vedeniu dostatočne zdôvodniť, že prečo chcem byť učiteľkou a z čoho bude pozostávať môj prínos.“
Pani učiteľka Agáta sa na rýchlo presunula k svojej veľkej lavici, kde si odpila z pohára vody, narýchlo skontrolovala mobil, či tam nemá nejakú notifikáciu, keďže počas vyučovania ma zapnutý tichý režim, našťastie nič, tak sa hneď vrátila k notebooku aby preklikla na nasledujúci slajd s rokom 2006.
„Tento rok si určite dobre zapamätáte, nastala totiž malá revolúcia, Google, áno ten vyhľadávač sa medzičasom stal gigantom a do svojho produktového portfólia zahrnul vám už dobre známy YouTube. Vtedy si ešte málokto dokázal dostatočne predstaviť, že čo to pre neho znamená, mať vlastný video kanál a publikovať vlastné videá. Samozrejme, že na začiatku tam ľudia publikovali hocičo cudzie, čo sa im za tie roky nahromaždilo na počítačoch, zväčša v nízkom rozlíšení. Až neskôr sa začali riešiť autorské práva, keďže majitelia autorských práv chceli mať zisk z toho, že to niekto konzumuje. Mimo to, že to už vtedy riešilo dosť portálov, momentálne si tým nemusíme zaťažovať svoje hlavičky, dôležité je to, čo sa z toho stalo dnes. Iste už každý v tejto triede ma svoj obľúbený kanál, či svojho youtubera, na ktorého sa dajme tomu každý týždeň tešíte, určite už máte prehľad o tom, že kto, a kedy, s akou periodicitou vydáva svoje nové výtvory. Pre mňa ako pre vašu učiteľku je dôležité, aby ste vedeli, že čo sa za tým všetko skrýva. Väčšina tých, ktorí sú úspešní, majú zväčša za sebou celý tým ľudí, ktorí pracujú na scénari, vytvárajú vizuály atď. Zopár ich poznám osobne, keď som pracovala v reklamnej agentúre. Takže sa nenechajte všetkým tým, čo pozeráte na svojom obľúbenom kanáli obalamutiť, určite aj v komentároch tam majú nasadených svojich ľudí, ktorí nekriticky chvália a davajú lajky, konieckoncov to rovnako platí aj o politikoch a rôznych kvázi nezávislých kanálov, ktoré sa venujú komentovaniu súčasnej politickej scéne, aby som vám to zjednodušila, skrátka berte to už tak, že v podstate celý YouTube je už v jedna gigantická reklamná agentúra, ktorá sa snaží vytĺcť nejaký ten kapitál, či už prostredníctvom reklamných vsuviek, alebo ovplyvňovaním verejnej mienky, dopátrať sa k tomu, že kto je v skutočnosti v pozadí celého projektu je mimoriadne obťažné, to mi verte.“
„No a poďme už preč od tejto ťažkej témy, trocha si oddýchneme a zajtra si navodíme trocha veselšiu atmosféru a rozoberieme si úlohu humoru, ktorý je taktiež veľmi dôležitý pri všeobecnej akceptácii širokými masami naprieč celého spektra súčasných spotrebiteľov youtuberských projektov.“
Pani učiteľka vypla notebook, sklonila displej, odpojila kábel od predlžovačky, ktorú následne založila vedľa tabule. Onedlho zazvonil zvonec, a prednášky bolo koniec. Decká si s rozpačitými dojmami pobalili veci do aktoviek a vybehli na chodbu. Ingrid zavolala mame tešiac sa na víkend, majú si totiž urobiť zajtra malý piknik v lesoparku, kde otec kedysi rád jazdieval na bicykli, keď bol ešte slobodný.
