Prvá kapitola
„Ahoj Ingrid, nemáš dneska náhodou narodeniny?“, opýtal sa spolužiak Igor.
„Prečo?“, odvetilo dievčatko.
„No, lebo by som ti mohol poblahoželať a dať ti pusu.“
„Ty si ale vtipálek, to ti fakt nechodí nič iné po rozume?“
Chlapec medzičasom sformoval z papiera lodičku a elegantne ju poslal vetrom k nej.
Deti postupne prichádzali do triedy, otvárali si školské tašky, vykladali na stôl zošity a peračníky oblepené rôznymi samolepkami Batmana, Spidermana, Barbie, či Pokémonov. Kde kto ešte stihol predtým, než si sadol vypiť nejaký detský ovocný nápoj, na ktorého obale boli kadejakí zelení mimozemšťania. Dav sa začal ukľudňovať, už vetril príchod triednej učiteľky, ktorej ozvena sa už začala šíriť dlhočiznou chodbou cez pootvorené dvere do triedy.
Neprešla ani minúta a pani učiteľka už bola v triede, nonšalantne malíčkom zatiahla kľučku dverí, a hodina mohla začať. To ale netrvalo dlho.
„Ona za nič nemôže!“, odpovedala triedna učiteľka Agáta K. riaditeľovi siedmej základnej školy Alexandrovi T. potom, čo vstúpil do triedy a opýtal sa jej, že ktorá je tá Ingrid.
Dievčatko sa postavilo so zdvihnutou rukou a skromne povedalo, „to som ja!“
„Ahá, no poďže sem, nech si ťa lepšie obzriem“.
Dievčatko Ingrid podišlo k riaditeľovi.
„A ktože ťa naučil tak pekne kresliť, máte to v rodine?“, opýtal sa.
„Otecko je architekt, od malička som sa obšmietala v jeho ateliéri, a nosila mu pracovné nástroje, ktoré akurát potreboval, on mi potom ukázal, že na čom momentálne pracuje. Občas ma síce odháňal, lebo sa nemohol sústrediť na prácu, vtedy som často počúvala, nech idem radšej pomôcť mame, ale možno aj bol rád, že ma zaujímajú tieto ako on hovoril chlapské záležitosti, keďže ešte nemám brata.“
Riaditeľ sa usmial, ukázal jej rukou na stoličku, a položil ten výkres na stôl.
„Tak a teraz mi prosím ťa vysvetli, ako ťa napadlo nakresliť tieto postavičky za mrežami, to si videla v nejakom filme?“, opýtal sa.
„Ale kdeže,“ odpovedalo dievčatko.
„Doma sa naši pri večeri radi bavia o politike, neviem síce, o čom je reč, lebo som ešte príliš malá, ale zazdalo sa mi, že keď tie bábiky trocha začarujem a dám ich za mreže, tak sa snáď na tom aj rozosmejú. Nevidela som na tom nič zlé, dokonca minule v telke som videla v jednej hudobnej stanici videoklip, kde bola pekná speváčka za mrežami a skončilo to tiež tým, že sa na išli najesť a na konci všetci pekne zaspali.“
Riaditeľa to rozosmialo.
„Také pesničky by si ešte nemala pozerať.“
Postavil sa do stredu, priamo pred zelenú tabuľu, dvihol ruky aby trieda spozornela.
„No povedzte deti vy, čo doma pozeráte?“
Jedno dievčatko menom Hana zdvihlo ruku, a povedalo, že oni doma teraz pozerajú novú Annu zo zeleného domu, ale vraj rodičia tiež často púštajú hudobný kanál, kde ide kadečo, ale že nepočúvajú rap, lebo tam sú škaredé texty.
Chlapec Miško s azúrovými očami povedal, že on ma rád všetko animované od Disneyho.
„Takto to má byť,“ reagoval riaditeľ.
„Budem sa musieť pri najbližšom rodičku pozhovárať s tvojím ockom alebo mamičkou Ingridka, sme predsa dobrá škola a nechceme aby si kreslila škaredé veci, ktorým aj tak ešte nerozumieš.“
„Ale ja tomu rozumiem pán riaditeľ,“ smelo odvetilo dievčatko Ingrid.
„Keď som to nakreslila, tak som mala pocit, že som nastolila spravodlivosť, pretože tie bábiky robili škaredé veci.“
„Čože nám tu vyrastá, žeby budúca ministerska spravodlivosti?“ zažartoval otáčajúc sa smerom k triednej učiteľke Agáte K.
„Dobre kolegyňa, tak ja idem, ostal by som dlhšie, no akurát máme poradu v zborovni, myslím, že to nie je také vážne ako sa zdalo na prvý pohľad, veď viete, na prvom poschodí pri dejepisárskom kabinete je výchovný poradca Milan D., ten čo pôvodne vyštudoval automatizáciu. On vždy ochotne poradí.“
Hodina prebehla v pokojnom duchu, na jej konci sa učiteľka spýtala stále neposedného žiaka Igora, že čím by chcel byť, keď bude veľký, pretože s tým tabletom vyrušuje všetkých ostatných a naznačila mu, že takýmto spôsobom to ďaleko nedotiahne. On odpovedal, že by chcel byť youtuberom, učí sa s tým tabletom točiť videá, otecko mu ich zálohuje na počítač, a keď bude dosť veľký, tak mu tam už založí konto, kde začne publikovať tie najlepšie kúsky, len sa ešte musí naučiť tie videá editovať, aby to nebolo také amatérske, čo určite ešte nejaký čas potrvá.
Učiteľka mu odvetila, že má dobrý prístup k veci, a navrhla, aby sa nasledujúcu hodinu venovali práve tejto téme, ona pracuje s internetom už nejakých tých dvadsať rokov, a určite má k tejto téme žiakom čo povedať.
Nasledovala predobedňajšia prestávka na školskom dvore, ktorý je neďaleko veľkého futbalového ihriska s bežeckou dráhou. Väčšina žiakov sa združovala okolo okrúhleho pieskoviska, alebo na betónovom basketbalovom ihrisku s dvoma košmi. Jeden expert nahádzal tri basketbalové lopty do koša tak, že jedna zakliesnila druhú, takže musela prísť pani učiteľka a buchnúť do sieťky odspodu, aby tie lopty popadali dole, tá prvá spadla cez sieť a dve horné vypadli bokom stranami. Deti ešte neboli dosť vysoké, aby na to dočiahli. Dievčatá sa bavili aj na pieskovisku, kde je v strede veľký pomaľovaný pavúk poskladaný z lán, takže chodili po tej pavučinej sieti ako nejaké pavučice. Okolo prešlo veľké žlté smetiarske auto, ktoré symbolicky dvakrát zatrúbilo, následne sa všetok detský kŕdeľ zhŕkol k plotu s pokrikom „smetiari!“. No nečuduj sa svete potom, keď nejedno dieťa doma oznámi rodičom, že nechce byť youtuberom, ale smetiarom.
Neprešlo ani päť minút a dramaticky sa zmenilo počasie, odnikadiaľ prišli mračná a začal pofukovať špirálovitý vietor, ktorý sformoval lístie do zvláštnych kruhov a deti povyskakovali z pieskoviska von na trávu, pretože začal víriť až tak, že si museli stočiť ruky do kĺbka a zakryť si nimi oči. Následne učiteľky zvolali všetky deti k sebe, zoradili sa do dvoch radov a chytili sa za ruky, už vedeli, že v školskej jedálni je všetko pripravené, a môže sa ísť papať, ešte jedno dievčatko sa vrátilo k múriku, kde si zabudlo aktovku.
Dve hodiny poobede ubehli rýchlo, Igor už bol naklusaný pred školou, kde na schodol hral s dvoma spolužiakmi spoločenskú hru na tablete. Ingrid sa zhovárala na vedľajšom schodisku, vzdialenom asi 30 metrov, ktoré bolo niečo ako neoficiálna dievčenská zóna, ešte to nevedela slovami vyjadriť, ale prechovávala všeobecnú spokojnosť s riešením architekta, ktorý tú školu navrhol. O pár minút už to bolo počuť, prichádzal Igorov otec vo veľkom hlučnom aute, cez ktorého mierne pootvorené okno znel nejaký rap, následne Igor schmatol tablet a počas výskoku zo schodov ho stihol zasunúť do aktovky a naklusať do otcovho auta. Tentoraz otec nemusel vychádzať z auta von, pretože pred školou nestála triedna učiteľka, ktorá mu zvykla poreferovať, čo dneska jeho synátor vyviedol. Aj tak sa v podstate otec väčšinou uškŕňal a bol na svojho syna hrdý, keďže jablko nepadlo ďaleko od stromu, ako sa zvykne hovorievať.
Ingridina mama nedala na seba dlho čakať, došla po ňu pešo, lebo auto dnes potreboval otec, mal výjazd za klientom, našťastie nebývajú od školy ďaleko, keď bude väčšia už bude môcť chodiť sama so susedinou dcérou, cesta vedie od domu cez cintorín, následne jednu väčšiu budovu s veľkým parkoviskom, ktoré patrí miestnemu výskumnému ústavu, a už len cez jedno menšie sídlisko s kruhovou fontánou a základnou školou, ktorá k nemu patrí. Hneď za ňou je ďalšia základná škola, ktorú navštevuje Ingrid, vybavila jej ju mamina sestra, je to totiž škola s lepším celkovým ratingom a prívlastkom, ktorému sa všeobecne hovorí škola s dôrazom na kritické myslenie. Cestou sa trocha porozprávali o dnešnom dni, námatkovo Ingrid mame spomenula ranné invektívy Igora a návštevu riaditeľa školy, snažila sa jej to podať spôsobom, aby si z toho nerobila ťažkú hlavu.
„Z toho Igora si nič nerob“, odvetila jej mama.
„Veľmi dobre poznám jeho otca, vyrastali sme odmalička na jednom sídlisku, bola to odjakživa taká privilegovaná rodina, ktorá si mohla všetko dovoliť, jeho syn je typickým príkladom výchovy, keď sa mu všetko povolí a všetko čo robí je podľa jeho otca dokonalé. Sama som to zažila na vlastnej koži, keď som chodila na základnú umeleckú školu, na klavír, na hudobnej náuke som mala aj zobcovú flautu a na strednej škole som si ešte urobila druhý stupeň. Môj učiteľ nebol žiadne maslo, bol na mňa veľmi prísny, dokonca sa ma pýtal, či chcem skončiť v base, keď videl, že to nemám dobre nacvičené, navyše stále páchol alpou, zo stresu som dokonca cítila na končekoch prstoch, ako keby mi do nich niekto pichal ihlami, taká som bola z neho vystresovaná.“
Ingrid sa pousmiala, objala mamu, tesne predtým, než otvorili bráničku a vkročili do domu. Auto ešte nebolo zaparkované, čo značilo, že otec ešte pracuje, našťastie nakúpené mali ešte zo včera, tak sa zobuli, Ingrid si v chodbe odložila nad botník aktovku zaparkovali v kuchyni. Mama vybrala z chladničky po jednom grapefruite a pomaranči, spoločne si urobili osviežujúci letný ovocný drink doliaty príjemnou studenou vodou. Obidve nemali v tej horúčave chuť na mäso, tak sa dohodli, že si urobia talianske cestoviny so štyrmi druhmi syra, po naložení na tanier mamu napadlo urobiť ešte volské oko na masle, medzičasom tie cestoviny pekne ochladli a syr zhustol, tak na vrch naložila každej na tanier to volské oko, milovala tú chuť žĺtka, keď sa spojilo s vrstvou cestovín a syra. Ingrid si k sebe pritiahla škicár, a popri jedení si začala čarbať rôzne neurčité tvary na štvorčekovaný papier, mamu to pobavilo a spýtala sa jej, či vie, ako sa spoločne s ockom dopátrali k jej menu, ona odvetila, že neviem, tak jej povedala, nech sa pozrie na ten papier ešte raz a skúsi svoje meno rozdeliť. Po chvíle uvažovania jej to cvaklo, a odvetila z úsmevom slovo in grid, čo znamená po anglicky v mriežke, no tak to je typické architektonické meno, koho iného by to napadlo, než vás dvoch, že?
Obidve sa na seba uškrnuli a s chuťou dopapali to, čo si uvarili. Mama potom odklusala do obývačky kuknúť svoj obľubený ženský magazín a Ingrid sa uložila do postieľky, trocha si pospať, kým príde otec.
Keď ich uvidel po príchode obidve spať, tak mlčky dal zmrzlinu do mrazničky.
