Čo to môže byť, čo skutočne hľadáme? Môžu to byť luxus alebo rôzne formy potešenia, za ktorými sa ženieme? Určite áno? - povedia si tí, ktorí to ešte nedosiahli. Určite nie? - si povedia tí, ktorí to už dosiahli. Či už máte túto skúsenosť alebo nie, je všeobecne známe, že tieto veci nás nerobia dlhodobo šťastnými. Na čom záleží je zmysluplnosť našej práce, nášho poslania, nášho života.
Nedávno som bol na zimnom štadióne a pozoroval svoju dcéru počas tréningu spolu s ďalšími rodičmi. Boli tam aj nejakí cudzí ľudia, ktorí nechápavo krútili hlavami a lamentovali nad tým ako môže niekto dopustiť takto trápiť deti. V tom som si spomenul na jeden príbeh, ktorý som niekde čítal.
Prišiel filozof na stavbu a pýta sa robotníkov: „Čo tu robíte?" Jeden mu hovorí: „Nakladám kameň do fúrika." Ďalší: „Driem, aby som uživil rodinu." Filozof podišiel k inému, ktorý sa stále usmieval. „A ty?" pýta sa ho. „Ja staviam katedrálu"....
Teším sa zo svojej dcéry a je mi zároveň aj učiteľom. Tréningy pre Kristínku nie sú zdrojom utrpenia ale výzvou naučiť sa zvládať jazdu tak, aby sa mohla na súťaži postaviť na ľad sama za seba a užiť si tých pár minút slávy. Má svoj sen a prežíva ho aktívne. Robí čo je treba, nefňuká, nesťažuje si. Berie to s úsmevom. Už 5 ročné dievčatko v tej svojej malej hlavičke vie čo chce a vidí svoj cieľ. Nerieši cestu plnú driny a tvrdej práce, po ktorej musí prejsť, aby tam dorazila. Aj deti nás môžu veľa naučiť.
Prajem vám zmysluplný deň naplnený úsmevom.
