Časť svojho života sledujem vzťahy medzi rozdielnympohlavím. Muži, ktorí sú necitliví, nevedia čítaťmedzi riadkami a nevedia po sebe upratovať. Ženy, ktoré sa nevedia jasnevyjadriť, čo od nás chcú, oškrú nárazník na aute pri každom cúvaní a dokážucelý deň bezcieľne behať po obchodoch. A ako sa k tomu stavajú niektorévzťahy. Chlapi sa združujú v poľovníckych, požiarnických a iných spoločenstvách,ktorých jediným cieľom je vypadnúť od „fúrie“. Opitie s podobne postihnutýmijedincami a následne ohováranie svojich polovičiek sú sprievodným javomveľkej časti z nich. Ženy sa tiež zgrupujú pri rôznych aktivitách, ktoréslúžia na vypadnutie od svojej „opory“. Nevedel som to pochopiť, pokiaľ somnemal vážnejší vzťah. Zrazu som si začal všímať detaily, na ktoré sa sťažovalivšetci tí nešťastní chlapi. Pokiaľ však človek nezmení svoj prístup k rozdielom,môže to celý vzťah narušiť. Najdôležitejšie je snažiť sa pochopiť toho druhého.Je to veľmi ťažké, avšak je to základom šťastného vzťahu. Ďalšou dôležitouúlohou je dosiahnuť stav, kedy je aj vlk sýty aj ovca celá. To sa dá samozrejmeiba vo vzťahu, kde vládne pochopenie a snaha partnerov pozerať sa na svet očami toho druhého. Keď dosiahneme vovzťahu stav, kedy uspokojíme požiadavky obidvoch partnerov, môže vzniknúť niečojedinečné. Výsledok takéhoto splynutia má vďaka našej rozličnosti oveľa väčšiuhodnotu ako každý jednotlivec osobitne.
Nevytvárajme kompromisy, ktoré uberajúz toho čo chceme my, aj z toho čo chce náš partner, tým vznikánespokojnosť na obidvoch stranách. Snažme sa vytvoriť niečo, čím každý dostaneto čo chce a vznikne tak niečo nové. Počúvajme dobre našich partnerov, abynám mohlo byť spolu lepšie.
