Právo na život je najdôležitejšie a základné právo. Každého človeka, každej ženy. V krízach po celom svete patria práve ženy k najzraniteľnejším a najčastejším obetiam násilia. O to viac, o ich práve na život a lekársku starostlivosť, musíme hovoriť aj na Medzinárodný deň žien. Priznávam sa dobrovoľne, keď tento sviatok zneužíval komunistický režim, neoslavovala som ho. No dnes mi pripomína každú jednu ženu, ktorú som stretla v našej nemocnici, či klinike, alebo v ťažkých podmienkach v utečeneckom tábore v Sýrii, v Iraku, v Demokratickej republike Kongo, či v Južnom Sudáne, na Haiti, v Myanmare alebo v mnohých iných krízových oblastiach, kde som za tie roky s MAGNOU pomáhala. Bez ohľadu na krajinu, jedno je vždy spoločné, v krízových oblastiach bojujú ženy každý deň o prežitie. Často nemajú prístup ani k základnej starostlivosti, či bežným potrebám. Až keď prežijú, napríklad aj vďaka mojim kolegom zdravotníkom, môžu bojovať o všetky svoje práva. Aj preto sa MAGNA od začiatku svojej existencie špecializuje na lekársku pomoc ženám a deťom.

Ženy zvyčajne vojny nezačínajú, ale ich následkami trpia ťažko a dlhodobo. Na celom svete sú milióny žien postihnutých konfliktmi, a až príliš často ich prehliadame. Neviditeľné ženy a dievčatá systematicky používajú v konfliktoch ako efektívnu vojenskú zbraň - demonštrujú na nich nadvládu a poníženie. V celosvetovom meradle bolo znásilnených minimálne 35 percent žien. V Demokratickej republike Kongo sa však hovorí o miliónoch obetí. Podľa jedného prieskumu z roku 2011 1,69 až 1,8 milióna žien bolo za svoj život znásilnených.
Ženy nemajú možnosť byť ošetrené, zomierajú na banálne, liečiteľné komplikácie, v každodennom živote sú vystavené nepredstaviteľnému riziku. Dievčatám a najmä mladým ženám sa často nedostáva základného vzdelania v oblasti reprodukcie a starostlivosti o seba v tehotenstve, navyše musia prekonávať značné prekážky v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Nie sú tam cesty po ktorých by dokráčali do zdravotného centra pre pomoc. Ak sa im to aj po hodinách chôdze v bolestiach podarí, neprepadne ich žiadna skupina vojakov alebo rebelov, tak zväčša v nefunkčnom zariadení nenájde zdravotníkov, lieky ani pomoc.
Ako Arek v Južnom Sudáne. Pôrody v nemocnici prebiehajú v tejto krajine len minimálne. K pôrodu sú tu ženy nútené pristupovať ako k bežnej súčasti života, prístup k zdravotnej starostlivosti je obmedzený a väčšina žien sa v priebehu tehotenstva a pri pôrode nemôže dostať k odbornej pomoci. Je na to veľa dôvodov, vrátane dlhých vzdialeností od zdravotníckych zariadení, nedostatku zdravotného personálu, bezpečnostných rizík či finančných obmedzení. Arek takmer zomrela pri prvom pôrode, keď o svoje dieťa prišla po dvoch dňoch ukrutných bolestí. Napriek tomu že ju susedia previezli po 8 hodinách do najbližšieho zdravotného centra, dieťa sa nepodarilo zachrániť. Napriek tomu, že nepoznala úplne smer a cestu, šesť hodín kráčala v pôrodných bolestiach vyprahnutou krajinou, aby porodila v zdravotnom centre MAGNA. Bezpečný pôrod zvyšuje šancu, že prežije nielen ona ale aj jej dieťa. V Južnom Sudáne aj dnes zomrie viac žien pri pôrode ako ich dokončí školu.

Ako Mado v nepokojnom regióne Kasai v DR Kongo, ktorý poznačila občianska vojna. Do ich domu prišli ozbrojenci, znásilnili ju, keď chcela zachrániť život svojho muža. Napriek tomu, jej manžela zastrelili. Znásilnili ju pred očami jej detí. Znásilnili a zavraždili aj jej tri dcéry, prežili len dvanásťročný syn a deväťročná dcéra. Agresori jej dovolili sa len letmo zahaliť a vyhnali ich z domu. Mŕtve deti a manžela musela opustiť bez rozlúčky. Komunita ju však napokon vyhnala z dediny, pretože znásilnenie je stigma na celý život. V zariadení MAGNA našla nielen medicínsku ale aj psychologickú pomoc.
Ako jezídka Leila v Iraku. Príslušníci Islamského štátu ju uniesli a znásilňovali. Okrem netere popravili celú jej rodinu. Najskôr mužov a chlapcov, ktorých zhromaždili na školskom dvore. S inými mladšími ženami ju odviezli do Mosulu, kde sa stala sa ich sexuálnou otrokyňou, ktorú si medzi sebou predávali. Ako hovorí zomrela až príliš veľa krát a znova sa narodila: „Myslela som, že v živote umriem len raz, ja som umrela každú hodinu v dni, keď si po mňa prišiel nový vojak Dáišu.“ Po rokoch strastí, neľudského zaobchádzania a nepredstaviteľného násilia aj jej MAGNA pomáha prekonať traumu.

Tieto ženy a milióny ďalších s podobným osudom nepotrebujú naše odsúdenie ani súcit; potrebujú pomoc. Potrebujú dodatočnú lekársku a psychologickú starostlivosť a ochranu. A tieto potreby sa často prekrývajú. Hoci mnohé vysídlené ženy, ženy žijúce v konfliktných zónach, či ženy na úteku zostávajú neviditeľné, MAGNA tímy zdravotníkov na misiách im denne poskytujú v krízových oblastiach starostlivosť pred pôrodom aj po ňom, bezpečné pôrody, operačné zákroky pri pôrodných komplikáciách, očkovanie, či vzdelávanie o reprodukčnom zdraví a plánovanom rodičovstve. Naše projekty v roku 2018 cielili na stovky tisíc žien a dievčat
V roku 2018 pracovníci MAGNA:
vykonali viac ako 10.000 asistovaných pôrodov vrátane cisárskych rezov
poskytli viac ako 83.738 vyšetrení predpôrodnej, popôrodnej a gynekologickej starostlivosti
zaočkovali viac ako 45.000 žien a dievčat
poskytli pomoc viac ako 2.500 obetiam sexuálneho násilia
Nezabúdajme, že takmer 70 percent humanitárnych pracovníkov v zdravotníctve predstavujú ženy. Moje kolegyne, lekárky, zdravotné sestry, psychologičky, sociálne pracovníčky, administrátorky, finančné kontrolórky, komunitné pracovníčky, nutricionistky, pôrodné asistentky, ..., tisíce žien denne v teréne stojí tvárou v tvár ťažkým osudom, ochoreniam, umieraniu, často sami postihnuté inou tragédiou, podobnou situáciou ale vždy odhodlané, nebojácne.

My humanitárne pracovníčky sme často v ohrození, zväčša rýchlejšie a skôr ako naši mužskí kolegovia. Nie je ľahké ostať pri pacientoch, keď po zemetrasení prídete o svoj vlastný domov a vaša rodina sama sedí na priedomí nemocnice, kde pomáhate s MAGNA operovať ranených po zemetrasení, ako naša sestra Sylvie na Haiti. Bolo by jednoduchšie odísť, keď Váš brat je hospitalizovaný na ťažkú maláriu, ale ostanete, pretože sa staráte o nové znásilnené pacientky v Kasai, ako Christina v Kanange s vierou, že aj o jej brata sa postarajú rovnako v Gome. Ako Maisha v Nepále, ktorá pomáhala ako pôrodná asistentka rodiť ženám v MAGNA poľnej nemocnici, týždne po ničivom zemetrasení, oddelená od svojej rodiny, ako Leakhena v Kambodži, ako Apieu v Južnom Sudáne, ako Gloria v Indii ako Ha vo Vietname, ako Leila na Filipínach a tisíce ďaľších. Ako dnes oslavujeme deň žien, chcem vzdať hold všetkým týmto navonok zraniteľným, avšak veľmi silným ženám.
Sú to konkrétne ženy, konkrétne osudy, nie čísla. No musím si pomôcť aj číslami. Viete, že 9,5 milióna žien a dievčat v Sýrii potrebuje zdravotnícku humanitárnu pomoc? Dve z piatich tehotných alebo dojčiacich matiek v Južnom Sudáne sú podvýživené? Šesť z desiatich domácností v konfliktnej oblasti východnej Ukrajiny vedú ženy? Úmrtnosť matiek a detí pri pôrodoch v Iraku sa v uplynulých konfliktných rokoch viac ako zdvojnásobila? Viac ako štvrtina sýrskych utečenkýň v Libanone nemala počas tehotenstva prístup k predpôrodnej starostlivosti?
Nositeľky života v mnohých komunitách sú síce oslavovaným symbolom, ale faktom ostáva krutá realita. Napriek dosiahnutému pokroku zomrie vo svete každý deň približne 1000 žien pri pôrode alebo kvôli tehotenským komplikáciám. Väčšine týchto úmrtí sa dá pritom predísť, ak by matky mali prístup k pôrodnej starostlivosti, liekom a základnému vybaveniu. Žena nesmie byť v ohrození života len preto, že čaká dieťa.
Nielen dnes na Medzinárodný deň žien sa musíme stotožniť s faktom, že každá smrť matky alebo dieťaťa je neprípustná a ľahko sa jej dá predísť.
Pomáhame aj vďaka vám. Pomáhajte s nami jednorazový darom alebo nám darujte 2% z vašich daní. Viac informácií na www.magna.sk