Na neviem koľkej rue
Prekladala som kamene žltými lodičkami
Vytiahnutá na breh
V šatách slušného strihu
So žitankou gavaríla pa rúsky
Pri malej káve
V kaviarni na rohu tej istej rue
Malátny dym
A pomoc španielskym slovom
Keď som sa smiala
Zakláňala som hlavu
Vlasy šteklili operadlo tonetky
A ja som medzi Nimi bola taká sama
Bolo ma plno vytlačila som z priestoru čaro
A ostal len tlkot niekde pod slušivým odevom
Spala som za Seinou
V ulici kde Cézanne a Tí čo trhali atmosféru
Farebnosť za nechtami na plátenom habite v duševnom diári
V tú noc som vlastne nespala
Lepila som čo Tí potrhali
A tancovala tango sama so sebou
V tej priveľkej kúpeľni plnej zrkadiel
Zakláňala som hlavu
Vlasy šteklili holý chrbát
A ja som v tom porcelánovom svete klopkala sama
Bolo ma plno v zrkadlách v oknách
A ostal len tlkot
Niekde medzi
Sedela som na tom nárožnom štukovanom balkóne
Na rohu ulice kde ráno čo ráno
Rozťahujú rybári a zeleninári svoje šapitó
Tabak praskal a červenal sa pri premene
A dym sa belel a omotával okolo záclony
V ruke kniha otvorená už tri dni na tej istej strane
Kolená som trela do zodretia o pieskovec
Zakláňala som hlavu
Túlila ju k omietke a krúžila ňou akoby to bola niečia hruď
Prach sa sypal dolu chrbtom
A moje vlasy premočené sebaľútosťou
Nepekne viseli
Ako nitky ochabnutej marionetky
