Niekedy si myslím, že svojím správaním patrím do kláštora.
Nerobím veci, ktoré už dopredu viem, že ich budem ľutovať, aj keď ma lákajú dokažem povedať NIE!
To si na sebe vážim, ale prečo nie sú aj takí ľudia?Prečo vždy nechajú ovládnuť svoje chvílkové pocity, že práve to by mohlo byť niečo úžasné!Keď hned po tom čine, si to začnú všetko vyčítať?
Áno sme len ľudia, ale niektoré chyby sú také, ktorým by sme sa mohli vyhnúť, niektoré nie pokiaľ spoznávame niečo nové, vždy musíme okúsiť zrnko aj takej kávy, či nám chutí alebo nie.
Ale, keď sa chyby opakujú, už je to proti sebe, proti Bohu, aj keď práve na Boha neverím, práve na to slovo, ktoré vymysleli pradávno, lebo si mysleli, že Boh je Slnko, keď uvidela žiariacu veľku guľu žltú na oblohe,
ale je tu sila,ktorá nás drží pri živote, keby nebola, dávno by bola zem zaniknutá.Verte či neverte predpoklady na zaniknutie sú.
