Na rozdiel od spolužiačok, ktoré si môžu dovoliť ísť študovať do druhého mesta som sa teda ocitla na úrade práce. Po vyplňovaní potrebného štvorstranového formulára, kde ma okrem iného pobavila otázka "Aký je Váš očakávaný plat od.....do..... ( vyplniť podľa vzoru Janka Mrkvičku od 300 do 100 000 eur), som sa dostala do kancelárie k pani, ktorú najviac trápilo, či naozaj nejdem pokračovať v magisterskom štúdiu. Asi sa jej nechcelo zakladať ma do databázy, ak by som sa chystala ju oklamať a z voľnej dlhej chvíle som sa nahlásila na úrad aj napriek tomu, že v septembri nastupujem na druhý stupeň. Podobné obavy mala aj pani, ktorá mala na starosti detské prídavky. "Nieže mi sem o tri mesiace prídete opäť sa nahlásiť." No áno mojim cieľom je obrať vlastnú mamu o aj tak smiešnych 21,24 eur na mesiac. Otázka nástupu na magisterské štúdium sa opakovala tiež pri hlásení na úrade o mesiac. Asi či som si to nerozmyslela. Mojou povinnosťou je vraj dokladať, že si aktívne hladám robotu. Na tom by nebolo nič čudné, keby sa dôkaz nepovažovali jeden poslaný mail za mesiac. Podotýkam, že ten mail môže byť poslaný firme, ktorá vlastne ani nikoho nehľadá len ja potrebujem doklad tak im napíšem, že mám záujem o prácu. No to je naozaj aktívne hľadanie práce. Už teraz mám takých dokladov na rok dopredu. Uvažujem, či ich nebudempredávať.
Pracovné možnosti na Slovensku pre absolventa? Minimálne. Denne brázdim po internete a hľadám vhodné ponuky. Manažéri, obchodní zástupcovia, riaditelia, vedúci....takýchto ponúk sa najde mnoho. Ak však na pracovný trh vstupuje absolvent s minimálnou skúsenosťou, gymnáziom a prvým stupňom na vysokej škole, veľa možnosti nemá. Hlavné mesto ponúka na známej internetovej stránke s ponukami práce denne aj 120 voľných miest. Banská Bystrica v slabších dňoch 5 v tých silnejších zo 20. Chcete sa zamestnať v Brezne? Od 15.6. do 15.7. nájdete na tejto stránke 6 ponúk. Ja viem, poviete si mladí ľudia nech zbalia kufre a odídu do zahraničia. Agentúra si vypýta za sprostredkovanie práce okolo 300 eur. Pre nezamestnaného, bez bohatých rodičov, či dobrého sponzora, je to nepredstaviteľná čiastka. Ísť na "blint" v tejto dobe, keď sa Slováci zo zahraničia skôr vracajú ako doň hrnú je odvážne a bez kapitálu takmer nemožné. Požičať si a skúsiť to v hlavnom meste? To si tiež vyžaduje určitý kapitál nakoľko človek nechce prespávať po lavičkách a dúfať, že mu tých posledných pár eur nikto nezoberie. Nakoniec nám teda ostáva, ťažiť rozpočet svojich rodičov a čakať na zázrak. Každý deň rozposielať životopisy, prehnane prívetivé žiadosti a fotku s umelým úsmevom a dúfať, že vám niekto zavolá. A tiež, že ten niekto si vás nechtiac nezaradil namiesto trvalého pracovného pomeru v Banskej Bystrici do brigády v Trnave (áno aj to sa mi stalo). Musíte upustiť zo svojich prehnaných predstáv zamestnania v kancelárii či predajni v skvelej spoločnosti. S vysokou školou som teda predvčerom kráčala do miestnej sídliskovej krčmy a žiadala o miesto čašníčky. "A už si niekedy robila čašníčku?"..."Nie"...."No tak ja neviem napíš mi svoj kontakt porozmýšlam a možno sa ozvem". Známa si chce privirobiť aspoň dokladaním tovaru v hypermarkete. Po pohovore jej bolo oznámené aby počkala, či bude vybraná do druhého výberového kola. Tak čaká, či dostane aspoň tých 300 eur na zaplatenie nevyhnutného a dúfa.
A potom buďme prekvapení pri prechádzke po meste koľko mladých mamičiek kočíkuje svoje ratolesti a koľko je v radostnom očakávaní. Však aspoň niečo nás musí tešiť. Aspoň si odchováme nejaké to bábätko. Aj tak sedíme doma a čakáme na zázrak. Čo na tom, že nie sú peniaze, dieťa vychovávame v jednej izbe trojizbového bytu (v tom lepšom prípade) s rodičmi v spálni, sestrou s priateľom v obývačke a psom na balkóne. Hlavne, že nestagnujeme čakajúc na nejakú ponuku, raz za mesiac príde aspoň niečo na účet a je tu niekto, kto nám dáva pocit dôležitosti. Do životopisu sa po štúdiu na vysokej škole pridajú tri roky na materskej a dostaneme sa tam, kde sme boli pred tým. Len s tým, že dieťa po príchode zo škôlky plače kvôli novej Lenkinej bábike, ktorú chce mať tiež. My sedíme doma pri počítači, zúfalo prehľadávame stránky s ponukami práce a čakáme na zázrak. Opäť.
