I.
A stromy kričali "ah".
A kamene kričali "ah".
A tráva, to isté "ah".
A slnko, len pridávalo "ah".
Sedel som s tebou,
na tehlovom múre večnosti.
Kopali sme nohami do prázdna
a budíky oboch nezazvonili.
Sledovali sme lístie,
ktoré padalo dole
a nikto mu nepovedal,
že môže ostať.
Pozerali sme do prázdnoty
a nikto nepovedal slovo.
Mlčali sme ako zdochnuté ryby.
Ryby z potoka "ah".
II.
Pražiace slnko
a lejúci sa dážď.
Sychravé popoludnie,
knihy plné stavenísk.
Kričali sme na oblohu,
že je klamlivá,
lebo toľko modrej,
nie je nikde.
Sedel som s tebou.
V myšlienkach,
keď čelá nám zmáčali
kropaje potu.
Hulákali sme
na plné pľúca,
aby sme oklamali samotu.
"Ah".
Sme nezáživne bábky
v plnej tragédii.
Bez hercov,
bez kulís.
"Ah."
P.S. Moja prvá vydaná zbierka básní, zakúpiť si ju môžte priamo u mňa, stačí ma kontaktovať napríklad na FB profile: https://www.facebook.com/JackoDenny
pre fans: https://www.facebook.com/Denis-Jacko-499705440201213/?fref=ts
