Obraz skazy - Morava

Písmo: A- | A+

Obraz skazy, živé peklo, apokalypsa, ale aj veľa iných prívlastkov. Nesie tornádo, ktoré zasiahlo Moravu.

Život je niekedy veľmi krutý aj k tým ktorí by sa vedeli rozdať. Žiaľ tornádo na Morave, tým bolo jasným dôkazom. Život sa im zmenil v priebehu pár minút. To, čo niektorí budovali dlhé roky, im zmizlo pred očami behom pár minút. Niečo strašné. Televízie, sociálne siete zaplavené fotkami a správami... Spočiatku som si myslel, že to je zlý vtip, ale nie, žiaľ krutá realita, ktorá nemá obdoby. Všetci viete na miesto apokalypsy, ako to všetci nazvali, sa behom pár minút zlietajú zložky integrovaného záchranného systému z celej republiky, ale aj zo zahraničia. Všetci sú v tom momente ako vymenení, pomáhajú si, ako len vedia. Dobrovoľníci sa mobilizujú, začína náročný boj s časom, lebo zranení sa nachádzajú pod sutinami domov. Žiaľ na ďalší deň, hlásia prvé obete, zranených je veľa. Niektoré domy pôjdu k zemi, kvôli statike. 

 V utorok (29.6.2021), deň pred vysvedčením, idem ja spolu so spolužiakmi pomáhať na Moravu do obce Mikulčice. Pri príchode do mesta Hodonín, do domu kultúry, dostávame informácie o tom, že máme ísť do obce Mikulčice. Počas našej jazdy na miesto určenia, sme svedkami škôd, ktoré spôsobilo tornádo. Nie je to príjemný pocit, vidieť ľudí, ako prišli o všetko. Počas cesty nás zastavilo veľa policajných hliadok, ktoré kontrolovali každého. Prešli sme bez problémov až na miesto určenia. Auta nechávame stáť na začiatku obce, kde stoja hasičské a policajné autá. Ihneď, ako vystúpime z áut, tak na nás kričí veliteľ hasičov: "Nazdar Slováci". Ihneď prichádza k nám, odkiaľ sme, a tak. Po menšom rozhovore a zoznámení, dostávame na veliteľa zásahu kontakt a pokračujeme pešo do obce. Kde sa hlásime u hasičov. Hasiči nám hneď rozdelia úlohy, všetci zúčastnení sa púšťame do práce, bez rozdielu či som to ja alebo spolužiaci. Práce je veľa, robíme všetko, čo sa len dá, odpratujeme drevo, kvádre, všetok odpad, čo je na vôkol nás. Toto robíme od rána, sme už trocha z ničení, ale to vôbec nevadí. Je čas na prestávku, aspoň na chvíľočku. Po prestávke sme sa opäť pustili do práce, ale teraz sme pomohli staršiemu manželskému páru, ktorý prišiel o všetko. Zachraňujeme z domu, všetko, čo sa len dá. Toto robíme až, kým nejdeme domov. 

 Unavení, zničení a na pokraji síl ideme domov. Z miesta odchádzame s dobrým pocitom, že sme niečo spravili pre iných. Na mieste to vyzeralo ako po vojne, ale ľudia tu boli nesmierne dobrotiví a vďační, za každú pomoc či fyzickú, morálnu alebo finančnú. Aspoň je vidieť, keď sa niečo udeje tak vieme držať spolu s bratmi Čechmi. Dúfam, že už nič také sa nestane. Ďakujem všetkým mojím spolužiakom, hasičom, ale aj všetkým ľuďom, ktorí neváhali a pustili sa do práce. 

V jednote je sila.

Skryť Zatvoriť reklamu