Štefan Mandžár sa narodil 10. júna 1952 v Ždiari. Spolu so svojou sestrou Ivetou Mandžárovou (dlhé roky používala priezvisko Kožková, kedysi bola manželkou nebohého herca Štefana Kožku) vyštudovali činoherné herectvo na Divadelnej fakulte VŠMU. Práve vďaka štúdiu na tejto škole spoznal ženu, s ktorou strávil zvyšok svojho života, svoju spolužiačku z ročníka, Ľudmilu Kodajovú - dcéru režiséra Dušana Kodaja (1922-1999). Najprv boli nerozluční kamaráti, neskôr tento vzťah prerástol v lásku, keď si obaja uvedomili, že bez seba nemôžu existovať. Vzali sa deň po promóciách a to z veľmi praktického dôvodu - nechceli, aby Štefanovi rodičia museli toľko cestovať z východu do Bratislavy.
Štefan Mandžár začal svoju umeleckú kariéru ako herec, už na škole hosťoval v Slovenskom národnom divadle v hre Šašovská komédia (réžia: Jozef Budský). Po ukončení štúdia v roku 1977 odchádza s manželkou Ľudmilou do Divadla Jonáša Záborského, teda do Prešova. V tomto divadle si zahral iba niekoľko postáv, napríklad Bertrama v hre Williama Shakespeara s názvom "Koniec všetko napraví", manželka Ľudmila v tejto hre stvárnila Helenu. Ušla sa mu však aj hlavná úloha pruského kráľa Fridricha II. v hre Mlynár pri Sanssouci, ktorú napísal Peter Hacks. Po necelých dvoch sezónach sa vrátili do Bratislavy, kde Ľudmila Mandžárová nastúpila na Novú scénu, Štefan sa zamestnal v rozhlase a diaľkovo začal študovať réžiu. Objavil sa aj v niekoľkých filmoch a televíznych inscenáciách. Postupne sa začal venovať aj dabingu vo vtedajšej Československej televízii, jeho manželka Ľudmila sa však tejto hereckej disciplíne venovala od detstva.
Dôležitý zlom v kariére Štefana Mandžára nastal v roku 1996, keď začala vysielať súkromná TV Markíza. Odvtedy sa pravidelne a intenzívne podieľal na réžii slovenského znenia pre túto televíziu, čo mu vynieslo aj niekoľko ocenení. Jeho precízna práca bola vždy zárukou kvality a dlhé desaťročia patril k pilierom slovenského dabingu. Vždy bolo veľmi ľahké identifikovať filmy, ktoré režíroval, pretože k nim často načítal titulky a občas sa (aj keď to mnohí režiséri nenávidia) musel obsadiť do nejakej menšej úlohy, hoci aj na dve - tri slučky (zhruba 30-sekundové sekvencie filmu). Aj v týchto malých "štekoch" bol jeho charakteristický hlasový prejav okamžite identifikovateľný. Pán Mandžár za tie roky vychoval mnoho skúsených dabingových hercov. Všetci, ktorí s ním pracovali, veľmi dobre vedia, že bol nesmierne náročný a nikomu nič nedaroval len tak zadarmo. Často dokonca pôsobil morózne a vedel byť poriadne ostrý. On však veľmi dobre vedel prečo. Bola to taktika, ktorú si zvolil najmä na hereckú "omladinu", ktorú chcel tvrdou prácou naučiť remeslu. Podarilo sa mu to. Manželia Mandžárovci spolu mali jednu dcéru Martinu a okrem chalupy na Záhorí sa s veľkou radosťou venovali najmä svojim dvom vnúčatám. Štefan Mandžár zomrel v utorok 16.3.2021 v Bratislave vo veku nedožitých 69 rokov. Jeho najbližší, kamaráti, kolegovia a dlhoroční spolupracovníci na neho nikdy nezabudnú.
