Dnes ráno nás navždy opustil herec Andrej Hryc. Už takmer rok zvádzal boj s akútnou leukémiou. Pôsobil vyrovnane, zmierene, vedel, že jeho čas sa kráti. Zanechal za sebou vyše štyridsať filmových rolí, viac ako dvesto televíznych, osemdesiat divadelných. A to ani nepočítam tie rozhlasové a dabingové. Roky viedol populárne Rádio Twist, vyskúšal si podnikateľskú činnosť, bol producentom, skúsil si aj réžiu. Je mi ľúto, že svoje posledné mesiace prežíval práve uprostred tejto šialenej pandémie. Snáď bol jeho prechod na druhý breh pokojný.
Áno, smrť nám toho veľa berie, ale aj dáva. Vždy nám ukáže, na čom v živote skutočne záleží, čo je naozaj dôležité. Uštedrí nám nečakané lekcie. Nie vždy sú však také, aké sme očakávali. Náš čas na tejto zvláštnej planéte je limitovaný, preto zvážme, ako s ním naložíme, s kým ho chceme tráviť. Andy Hryc ten svoj využil produktívne, za tých 71 rokov toho stihol skutočne veľa. Postavy, ktoré stvárňoval boli zväčša negatívne, no vždy absolútne uveriteľné a autentické. Rád by som vyzdvihol jeho komediálny talent, cit pre situačnú komiku. Roky si túžil zahrať Lopachina vo Višňovom sade, túžil aj po Cyranovi z Bergeracu. Týchto úloh sa nikdy nedočkal. Preferoval film a televíziu, pretože divadlo je pominuteľné umenie okamihu.
Tvrdil o sebe, že je pomstychtivý človek. Ak mi niekto dá facku, vrátim mu tri, aby si to zapamätal a už to nikdy neskúšal - tak znelo jeho obľúbené motto. Svojou otvorenosťou a podrezaným jazykom si narobil veľa nepriateľov, ale považoval to za samozrejmosť. Nemôže byť predsa s každým kamarát. Vedel otvorene pomenovať svoje vlastné chyby a nedostatky, nešetril sa. To mi bolo nesmierne sympatické. Mám rád ľudí, ktorí vedia byť tvrdí aj sami na seba. V Andym Hrycovi stráca československá kultúra neprehliadnuteľnú figúru, výrazného a zapamätateľného herca charakterových rolí. Je mi to ľúto. Dolu prikladám odkaz, kde si môžete vypočuť jednu veľmi starú rozhlasovú hru, v ktorej sme spolu účinkovali. Vtedy sa ešte poctivo skúšalo, pracovali sme na tom celý týždeň.
