Ako nám politické štruktúry vliezli pod kožu a udomácnili sa tam a pretože väčšina občanov to pochopila ako pre nich potrebné divadlo a podľa toho sa správajú
Na volebných listoch zisťujeme, ako naši politici sa menia na gigantických a geniálnych ľudských hrdinov, nadľudí a dokážu pre blaho občana aj to, čo z nás obyčajných občanov robí totálnych idiotov.
Oni dokážu (vraj) pracovať tak, ako takmer každý v jednom zamestnaní (v parlamente) ale na rozdiel od nás dokážu ešte vraj veľmi úspešne vykonávať ďalšie politické funkcie (slovo politické zdôrazňujem preto, že aj na jeho plat sa skladáme z daní). Dokonca aj prípadné odstupné je veľmi používaným pojmom aj u tých, ktorí „náhodou“ museli odísť, alebo jednoducho odišli.
Príklad ?
Viktor Stromček zo Smeru
Richard Raši zo Smeru
Ladislav Lazar zo Smeru
Tatiana Rosová z SDKU
Igor Choma zo Smeru
Aj nejaká primátorka Humenného – vraj zo Smeru.
Aj ..... je ich dosť! Niektorí ďalší poslanci parlamentu a zároveň poslanci kdekade, na kraji, v meste, obci . . . že ich je najviac z väčších strán je viac-menej logické.
Ale nájdu sa aj ďalší „exoti“, tiež s podobnými argumentmi. V komunálnej politike rovnako, ako v „štátnej“.
Čo to je za choroba u tých politických exhibicionistov, mocichtivých, majetkuchtivých a všetkéhoschopných poslancov s im vlastným krédom – „ja, poslanec zvládnem všetky funkcie, čo na moje plecia naložia občania “... a ich volič ani nedokáže byť prekvapený. On to dokonca vie pochopiť. Možno je presvedčený, že aj jemu sa niečo ujde z niekoľkotisícových platov jeho miláčikov. A potom sa môžeme čudovať, že Slovensko a mestá v ňom sú tam, kde sú.
Zvrhlé je predovšetkým to morálne myslenie voličov typu „ ... však, aspoň skôr vybaví niečo pre mesto, alebo obec ...“. A za to „možno“, že čosi vybaví sú ochotní aj nemorálne ešte viac podliezť svoj charakter a nároky na úroveň roboty „primátorskej“ a vlastne aj poslaneckej, pre mesto, alebo obec, na škodu vlastnú a škodu mesta, obce. Tým, že myslenie je také, ako je výsledok, že je lepšie, keď primátor vlastne „ukradne“ pre svoju obec zo štátneho „bez roboty“ čím viac - pochopiteľne tým ostane menej napríklad aj pre významné ciele (napríklad pre zdravotníctvo, alebo školstvo) pre ostatné Slovensko. Alebo pre celé Slovensko. Pretože každá kasa má aj dno. To však tí ich voliči tiež schvaľujú.
Nevybaví. Nevybaví nič mimoriadne a pravdepodobne kdekto by to vybavil aj lepšie, lacnejšie a kvalitnejšie ako on. Ba, dá sa povedať, že to ktoré mesto si zhromažďuje problémy pre budúcnosť práve preto, že za rovnaké peniaze, ako by to robil niekto s plným nasadením ma na tomto poste človeka, ktorý si iba sám osebe myslí, že iba on je „plneschopný“.
Takéto tvrdenia sú absolútnym nepochopením významu a náplne veľmi dobre platených miest v štátnej a obecnej správe. Hlúposťou voličov, ktorých nezaujíma fakt, či pán slovutný poslanec čosi konkrétne urobí pre mesto, obec, alebo využíva funkciu iba ako ďalšie obohatenie sa. A dosť. Nič iné. Nič viac. Aj keď strany majú kopu iných, dajme tomu rovnako šikovných členov, ako je on a ktorí minimálne rovnakú robotu urobia za ten istý plat z našich daní. A nakoniec, nech sa pán poslanec venuje práve tomu, kde ho volič volí prvý krát. Keď poslanec, tak poslanec, keď primátor, starosta, tak primátor, starosta
Mestá a nielen v terajšej situácii potrebujú oveľa, oveľa viac ako sedieť iba polovicou, alebo tretinou zadku na magistráte alebo v parlamente a minimálne v jednom robiť iba čiastočnú robotu. Alebo žiadnu. A veľmi pravdepodobne ani v jednom.
Ich nepokladám za žiadnych politických diletantov, pretože oni robia iba to, čo im národ, ich voliči dovolia, doprajú. To, že Slovensko je tam, kde je, to, že sú mestá tam, kde sú je teda hlavne zásluha nerozmýšľajúcich voličov. Predovšetkým ich zásluhou. Alebo voliči nemajú ani za mak logiky a sú presvedčení, že oni nie sú na to, aby hodnotili. Hodnotiť, kontrolovať aj vyberať aj míňať (blahosklonne) zverili na plecia tým istým ľudom. Svojím politikom.
Aj tento moment hovorí za to, aby sa zmenil volebný systém.
Aj tento moment hovorí za to, aby podobné anomálie odstránil volič aspoň krúžkovaním vo „svojej“ volebnej listine.
Aj tento moment hovorí za to, aby občan volič sa poučil, alebo v horšom prípade zmúdrel.
Pre vlastné dobro.
