Výsledkom podobných politických výberov ako je aj dnešný je napríklad aj úroveň a problémy zdravotníctva, verejnej správy, hospodárenia štátu, predražovania verejných investičných akcií, riadenia (stratových) štátnych podnikov a organizácií, obsadzovania, v každom štátnou mocou ovplyvniteľných jednotkách. Výsledok poznáme.
Výber generálneho riaditeľa RTVS je podstatne dôležitejší krok, ako sa na prvý pohľad zdá, pravda iba vtedy, keď si postavíme otázku čo a koho má ovplyvňovať toto verejnoprávne médium. Pokiaľ je odpoveď, že nič a nikoho, tak nemusí byť ani žiaden riaditeľ, ani žiadne také médium, ani ..... proste aspoň by sa ušetrili finančné prostriedky a náklady na zbytočnú mediálnu funkciu akože štátu. A bolo by po starostiach.
Mediálna komisia si v pondelok vypočula pätnásť minútový príhovor kandidátov. Podľa logiky z toho vyplýva, že za taký krátky čas si mohli poslanci vypočuť ešte tak iba rozprávku o pohľade kandidáta na nejaký, akože problém a ktorý by, akože, bol riešený.
Jedno je fakt. Pri existujúcom politickom ovzduší na Slovensku za posledných dvadsať rokov neskončila na Slovensku ani jedna voľba (nejakého) šéfa verejnoprávneho média úspešne. Úspešne v tom zmysle, že by zodpovedala jednoznačnému kritériu na človeka zodpovedného za verejnoprávne médium (republiky). To by však najprv museli politické elity za dvadsať rokov pochopiť čo je verejnoprávnosť – okrem iného, že to je služba pre verejnosť (iba!) a nie pre akékoľvek osobné, alebo politické záujmy a keď to pochopia tak to musia, mali by aj rešpektovať. Ale zatiaľ sa to nestalo ani raz. Takzvaná verejnoprávnosť to iba financuje.
Dokonca sa tvárime, že už úspechom bolo, keď „verejnoprávnosť“ neprodukovala enormné finančné straty.
Sú vraj dvaja vážny kandidáti. Z toho jeden riadil komerčnú televíziu, ktorá funguje podľa úplne iných kritérií a s úplne iným poslaním a druhý už raz dokázal „spotvoriť“ jednu časť verejnoprávnej mediálnej – rozhlas. A aby som nezabudol, ešte aj Ústavný súd sa zúčastňuje výberu. Uvidíme.
Zo stopäťdesiat poslancov hádam dvadsať dokáže , či už na základe znalostí z praktického manažmentu, alebo z úrovne odborných vedomostí o manažmente ohodnotiť schopnosť kandidáta manažovať akýkoľvek podnik. Ostatní si to namýšľajú, že to vedia. Alebo je im to všetko fuk. Zo stopäťdesiat poslancov odhadujem, že tak (iných) dvadsať chápe, čo to je verejnoprávne médium a akú by mohlo plniť úlohu pri zvyšovaní, nazvem to verejnoprávneho myslenia obyvateľstva. Ostatný si to iba myslia, alebo im je to fuk.
A táto celá skupina – v pôsobnosti ako politická skupina, čo nakoniec aj je, bude vyberať niekoho do nejakej manažérskej pozície s jediným kritériom. Aby tento vyberaný šéf bol schopný podriadiť fungovanie média s názvom „verejnoprávne“ politickým tlakom. A teda vlastne znemožňovať obyvateľstvu stávať sa, nazvem to svojprávnejším, alebo inak povedané reálnejším, rozumnejším, kritickejším, morálnejším, ambicióznejším, hrdším, objektívnejším občanom tohto štátu. Znovu zopakujem, že nikdy doteraz (!!!) sa politicky nevybralo „verejnoprávne“. A teda, keďže sa to neurobilo nikdy doteraz za dvadsať rokov, prečo by to malo fungovať práve teraz ? A tí (takí) istí politici ?! A podobné kritériá ! A podobná laickosť?!
Ale to už je aj o niečom inom.
