Problémom dneška skoro vo všetkých „vidieckych“ regiónoch Slovenska - tým povrchným je, že tí, čo majú málo, alebo nič, alebo sú nezamestnaní vinia z tohto javu súčasnosť, nazvem ho ako "súčasný slovenský kapitalizmus". Na vine nie sú konkrétny ľudia, aj keď ich je veľa, ale vraj systém. Na vine ich skutočne tragickej situácii, ktorá je nespochybniteľná, nie sú konkrétny ľudia, ale systém. Vraj kapitalistický!
Zhruba štyri desiatky rokov nás komunisti masírovali ideou, že za všetko môže systém. Ten ich, akože západný, ten kapitalistický, ten vykorisťuje, zdiera každého občana, jeho prvoradým cieľom je bezohľadný zisk, zisk, zisk.
Ten (vtedajší) náš, socialisticko-komunistický (vtedajší) mal byť ten pravý štát, ktorý chráni občana, systém, ktorý robí všetko pre ľud . . . žiadna demokracia. Vláda ľudu! Opakujem. Vláda ľudu – cez vládu jednej strany. Z dôvodu ochrany pred zlým systémom nás potrebovali ochrániť aj ostnatým drôtom. A naučili nás, že o všetko sa dokáže postarať štát. teda štátostrana.
Odrazu prišlo k niečomu čo si „Štát so všetkými istotami“ hádam ani doteraz nedokázal vysvetliť. Rozpadol sa sám od seba. Rovnako ako ostatné socialistické. Pritom ich nikto neohrozoval. Dozreli. A pukli!
Koniec. Keďže občan štátu nedokážu „puknúť a koniec“ museli existovať aj ďalej. A tu sa zrodil fenomén, ktorý sa používa na východ od západu – za socializmu bolo lepšie. Bolo lepšie, napriek tomu, že ten systém šiel do záhuby vlastnými silami. Napriek tomu!
Ona sa však v skutočnosti zmenilo iba niečo. Odišli iba tí, ktorý brali socializmus ako svoju vieru a pre ktorých to bola tragédia. Ostalo zo socializmu iba ... nie, torzo nezostalo, zostalo to špinavé jadro v osobe ľudí, ktorí sa aj predtým, aj teraz, „po novom“ naučili využívať, vtedy „ten“ systém, teraz „tento“ systém. Počnúc nejakým lorencom a podobnými, pokračujúc hádam všetkými širokými eštebákmi, pokračujúc mečiarovskými privatizérmi, všelijakými zeleninármi, deťmi vtedajšich prominentov a končiac renomovanými detičkami, ktorých rôzny oteckovia, predstavitelia „toho“ režimu poslali onehdy študovať do Sovietskeho zväzu. Že dobre študovali to vidíme. Vidím aj z akých pomerov vznikali rôzne finančné skupiny podobné Pente. Ozaj, ktovie či niekto, niekedy dá informácie o cestách osudu tých „ruských“ absolventov. A nakoľko týchto študentov zaujali, alebo upútali rôzne „dobročinné“ ruské vládne a polovládne organizácie, ktoré v záujme vlastného úsilia o budúcu, nazvem to cielenú hegemóniu pomohli študentíkom, aby sa chytili. Čerta starého išlo aj vtedy o „vedecký marxistický a leninský svetonázor“, išlo takmer s istotou iba o vplyv, moc a prachy. A hlavne prachy. A štát, ako je náš skutočne ľahko púšťa perie – vidíme to denno–denne. V praxi to už robí kdekto.
A teda si dovoľujem tvrdiť znovu že:
Socializmus sa rozložil sám preto, že, vďaku podobným sloganom, ako: „ľudia si zaslúžia istoty... štát, ktorý chráni“ (to aj terajší červený) . Až po „všetko je naše spoločné,... štát sme my“ sa dostal psychicky a morálne do kolien. Už nevládal. Zhasol. Sám.
Následný, terajší náš „kapitalizmus“ vybudovali hlavne ľudia „socializmu“ a tak, aby bol taký morálne zruinovaný, ako je dnes. (privatizácia, finančné skupiny, zlodejčina a zdedený amorálny štýl. . . ). Tí ostatný, boli taký zaslepený z toho čo sa robí, že nedokázali pochopiť, na rozdiel od „červených“ o čo ide, až nakoniec aj z tých, pravdepodobne aj vďaka tým „červeným“ si väčšina osvojila filozofiu „polovičného Jánošíka“ – iba brať!
Výsledok dnešného postkomunistického kapitalizmu je teda predovšetkým zásluhou „červených“ a teda vyplakávanie, že socializmus bol lepší je na jednej strane logický, na strane druhej obyčajnou zvrhlosťou „vyplakávačov“ a výsledkom famózneho „genetického“ pokusu červených – predtým. Na jednej strane nahučať do národa podobné „sloganovské“ blbiny ako aj dnes vidíme na niektorých bilbordoch a potom ho ešte logicky dostať do kolien tým, že výsledkom bude (u tých, ktorí si pamätajú éru socializmu) vykrikovanie - nie oni sú na vine, ale – zlý kapitalizmus. Zlý kapitalizmus a dobrý socializmus. Pointa spočíva v tom, že tu nejde o nič iné, iba o to, aby všetci nadávali a nikto nič neurobil pre skutočnú nápravu. A tí aktívny, skrytí, prefarbení komunisti môžu ostať na svojom vojnovom chodníku. Zbíjať. A keďže „firmy“ sa nedajú podviesť tak ľahko, tak „hor sa“ na štát a na jeho tendre a podobné výbery.
Zhrniem: nie socializmus, alebo kapitalizmus, ale jednotlivý ľudia sú príčinou, že je u nás tak, ako je a nepomôže nič tým zatrpknutým a trúfam si tvrdiť aj podvedeným (tými červenými) - iba pokúsiť sa tvrdo nesúhlasiť a protestovať proti doterajšej metóde vládnutia všetkých „vládnych“ strán. Všetkých! Pokiaľ občan nenadobudne „navrch“ tým, že nebude bezhlavo veriť, ale aj preverovať a v nasledujúcich voľbách to vždy tým, ktorí zle vládli aj spočíta nezmení sa nič. Jedny budú „chodiť po zboji“, alebo hlúpo vládnuť a tí druhí, tí nadávajúci budú plakať za chimérou. A nič sa nezmení.
Poznámka na okraj: Ozaj, nie je vám nápadné ticho jedného doktora pri „gorilom“ prípade? Alebo, že sa už skutočne bojí, keď príde on na rad s jeho „hlavou“ a jeho „hlasom“? Ktovie. Uvidíme. Minimálne je to veľmi podozrivé.
Aj na „sasanke“ sa dá poučiť. Predseda dostal možnosť. Keďže si hneď našiel kamarátov s ktorými sa radil, kdekade a s všelijakými - sklamal. A aj takých treba „vyškrtnúť“ zo zoznamov dôveryhodných. Stačí raz. A každému to spočítať hneď po prvom raze.
