Štát ide platiť, podľa koncepcie ministra práce, príspevky na jedno (každé?) pracovné miesto. Hoci na druhej strane, napríklad podľa vyjadrenia štátneho tajomníka, nejakého Ondruša, všetky štatistické ukazovatele ukazujú, že situácia je lepšia ako minulý rok – tak sa vyjadril v sobotnej diskusii po 12,30 a teda človeka napadá kacírska myšlienka: prečo sa vymýšľa nejaká „politika“ keď je všetko v poriadku? Ale, pravdepodobne škoda reči na takého tajomníka.
Ale vrátim sa k tej štátnej politike zamestnanosti.
Podľa hovorcu pôjde o príspevky (pravdepodobne) na nové pracovné miesta čiastku zhruba - no, v tomto prípade na presnej sume nezáleží. Pretože suma bude narastať podľa počtu nezamestnaných, alebo krajšie povedané vybavených žiadateľov. A pritom, podľa odhadov je celá agenda ministerstva postavená na vode. Niekedy to vyzerá aj tak, že všetci sa idú potrhať od nasadenia na záchranu republiky, len výsledky sú úplne opačné – že by boli lepšie keby nerobili absolútne nič. Lenže už robiť „začali“ – už ostáva iba počítať nezamestnaných. Pri takom spôsobe je ešte jedna možnosť: vymyslieť zákon, že každý druhý nezamestnaný bude vyradený z evidencie. A hneď bude výška nezamestnanosti iba (cca) sedem percent.
A bude z toho vidieť rany „istoty“.
Štát bude produkovať nezamestnaných a tým bude rásť aj výška balíka príspevkov a – a nič sa nezmení, iba pretečie veľa eur zhora dole aj zhora do strán. Kade tade. Ako vždy. Blud. Sprostý blud. Peniaze vraj na aktívnu politiku zamestnanosti. Čo je v tom aktívne v tomto štáte, teda okrem toho, že na tom solídne profitujú útvary štátnej správy, teda hlavne rezortu ministra Richtera – tie majú roboty kopu a možno ešte viac sa „odbavujú“ rôzne personálne agentúry? Nerieši sa príčina! Alebo sa nechce riešiť?!
Fakt je ten, že počet nezamestnaných rastie. Fakt je ten, že okrem evidovaných nezamestnaných existuje aj množstvo ľudí, ktorý, možno aj oprávnene, ale väčšina iba „vďaka“ byrokratickej štátnej mašinérii je vyradená z evidencie. Pretože je miera nezamestnanosti je taká vysoká, aká je. Kdejaké aktivity takzvaných úradov „práce“ spočívajú v tých okresoch, kde je miera nezamestnanosti obrovská v, z ich strany poctivej roboty – ale v konečnom dôsledku roboty zbytočnej.
Celá štátna filozofia – že celý systém ministerstva práce ktorý je zameraný na riešenie zamestnanosti je blud. Nezamestnanosť, jeho výšku, alebo znižovanie musia riešiť v, takmer stopercentnej miera iba zamestnávatelia, to jest firmy, ktoré takpovediac nežijú z daní občanov. Naopak dane štátu platia. Nakoniec štát ako náš, už dlhé roky riešenie nezamestnanosti rád rieši fiktívne – vznikom ďalších personálnych a iných útvarov, ktoré už roky riešia akože vyhľadávanie práce pre nezamestnaných. A tak to ide dookola. A stále je to rovnako. Počet nezamestnaných nie je nikdy ovplyvnení v celkových číslach týmito „zásahmi“ štátnej správy, je ovplyvnený činnosťou zamestnávateľov.
A teda namiesto toho, aby štát pomáhal podnikom, podnikateľom krokmi, ktoré štát takpovediac robiť by mal, štát ide pomáhať jedine zamestnancom (cestou všelijakých odborov), prípadne nezamestnaným, čo je chvályhodné vtedy, keď má z čoho – a ako keby zo zlosti, naopak, komplikuje život podnikom a podnikateľom. A potom sa čuduje, s otvorenou hubou a vyhovára sa na krízu. A teda vychádzajúc z tohto faktu nielen kríza v eurozóne, ale aj vlastný štát poriadne pridáva na plecia občanov. Štát sa nespráva ako ochranca občanov, ale ako vyžierač občanov.
To, že štát v súčasnej dobe celkom rád zvaľuje vinu za percentá nezamestnanosti na krízu je účelové klamstvo. Fakt je, že výška nezamestnanosti je vo veľkej miere tiež spôsobené štátom. Tu sa natíska otázka: prečo štát nedokázal vytvoriť vo väčšine štátov úplne bežné podnikateľské podmienky, ktoré „spôsobili“ jav, že „gro“ zamestnaných je v oblasti služieb a iných, podľa nášho chápania, menších výrobách a aktivitách ?
U nás „štát“ dokázal iba nalákať veľkých investorov (čo nakoniec je celkom fajn) a vytvoriť aj zdanie, že doniesol zamestnanie – on v skutočnosti preto, aby štát nebol doslova závislý iba na veľkých investoroch (a extrémnom vývoze produkcie) neurobil skoro nič. Keď k tomu pridáme daňové prázdniny, o ktoré štát prišiel a keby sa správal k strednej a malej vrstve zamestnávateľov ústretovo a to myslím rozumnou legislatívou a prísnou legislatívnou disciplínou a nie naopak, bola by situácia so zamestnanosťou podobná takmer všetkým štátom eurozóny to jest podstatne menšia ako je teraz.
Na základe takmer akéhokoľvek pohľadu „zvonku“ aj laickému pozorovateľovi je jasné, že percento nezamestnaných by bolo možné určite znížiť už len tým, že by sa v tej štátnej správe urobil poriadny prievan, poriadok v právnych obchodných vzťahoch, pracovne- právnych a súdnych a plne ho dodržiavať. Na to sú zákony a súdy a polícia. Na to by mali byť. A na to by mala byť vláda. Pre tých, ktorým to „nepáli“, tak ešte raz: štát by mal urobiť štandardný poriadok vo všetkých oblastiach, ktoré priamo ovplyvňujú podnikateľské prostredie a mám na mysli „neporiadok v právnom systéme“ korupciu kdekade, rodinkárstvo kdekade, robenie škôd kdekade a tvorbu pracovných príležitostí nechať na zamestnávateľov.
To všetko by mohlo – a to zdôrazňujem, zadarmo, spriehľadniť dodržiavanie zákonov a zodpovednosť za porušovanie zákonov. A už iba týmto, nazvem to ústretovým krokom k zníženiu počtu nezamestnaných by, trúfam si odhadnúť nezamestnanosť na Slovensku klesla odhadujem na polovicu. Čiže dovoľujem si konštatovať, že najväčšia škodná v tomto štáte sú práve tí, ktorých sme si vyvolili – aby nás čo najviac ožobračovali. Nie kríza, nie EU, nie Grécko . . . ale my sami.
Ešte jedna rada pre riešenie percenta nezamestnanosti, myslená ironicky:
Znížiť nezamestnanosť pre - s pochybnou štatistikou oháňajúceho sa štátneho tajomníka Ondruša by bolo ideálne tak, že ctení poslanci na návrh ministerstva práce urobia zákon, ktorým by sa presunuli desiatky tisíc (možno aj stovky) nezamestnaných do nejakej inej kategórie a percento nezamestnaných by mohlo historicky klesnúť. Okamžite. A v kríze. To by bola istota!! A vzor pre celú EU.
