Medzi ekonómom Staněkom a voľakedajším ministrom Kaníkom sme videli ukážku našej súčasnej politiky. V diskusii. A je úplne jedno, kto čo tvrdil a obhajoval. Obaja nejakým spôsobom žijú aj z našich daní a teda logicky, mohli sme byť zvedaví na ich kvázi odbornú diskusiu. Bolo sa na čo pozerať a teraz nemyslím diskusiu. Vopred však podotýkam, že obaja aktéri mali, povedal by som oprávnenie tam byť. Či sa to kdekomu páči, alebo nepáči, či sa čitateľovi (v hľadisku, alebo pri čítaní, alebo v diskusii na internete) pení z huby, alebo má nahodený neutrálny úsmev, alebo iba zírá, alebo sa zabáva je úplne jedno. Aj táto diskusia priniesla to čo často vidíme. Jeden z diskutujúcich, v tomto prípade nejaký Staněk mal zlosťou skrivenú tvár, pripomínajúcu dedinskú krčmovú diskusiu tesne pred bitkou a bolo logické, že chlapík sa úplne prestal ovládať a jeho prínos do diskusie bol na úrovni súčasných krčmových reality show, alebo ukážok typu Farma. Neverím, že ten chlap môže mať nejaký rozumný názor v krízovej situácii. Opakujem – v situácii krízovej! Z tohto pohľadu bolo úplne irelevantné, kto aké hodnoty vyznáva, kto je z akého tábora. Poučenie je jedno: nech je ktokoľvek, akýkoľvek odborník, alebo trebárs aj akademik, to aký je povahove „demokratický“ jedinec, záleží iba na tom, ako sa vie správať v spoločnosti. A zlosťou skrivená grimasa na tvári pána Staněka hovorí dosť výrečne o jeho mentálnej výbave. Zhrnuté: aj keď doteraz som mal akú-takú dôveru v logiku tohto pána - už nemám. presvedčil ma o tom, že v prípade skratu sa nedá na neho spoľahnúť.
Že pán Kaník ma tiež nepresvedčil nie je vôbec podstatné. Ale obsah v tomto prípade nebol dôležitý. Každý hovoril o niečom, čo praxi ani jedna zo strán nebola schopná realizovať.
