Prvý krát som s tvorbou britského speváka, skladateľa a gitaristu stretol na letnom festivale BS City Beats v Banskej Štiavnici v roku 2014. Vtedajšie vystúpenie sa nám v tom najpozitívnejšom slova zmysle vrylo do pamäti.
Keď som sa dozvedel, že Fink v rámci turné k svojmu novému albumu Resurgam (2017) zavíta aj do Bratislavského Majestic Music Clubu, neváhal som. Pred tým hral Fink hudbu postavenú hlavne na jeho vokálnom prejave, štýlovo smerujúcu k folku a indie. Bolo to hlavne o ňom, jeho gitare, a kapela mu robila skôr doprovod.
Časy sa avšak zmenili. Resurgam ako album značne opúšťa známe vody a vrhá sa vpred úplne iným hudobným štýlom. Fink sa nebál experimentovať a objavil nové rozmery svojej tvorby. Akustická dominancia predošlých albumov ustupuje do úzadia. Elektronika, výraznejšia basová linka a bicie, downtempo, trip-hop a blues, to sú základne ingredencie novej tvorby. Čo sme avšak teraz mohli očakávať od live vystúpenia?
Ako na albume, tak aj na koncerte. Samotná kapela dostala omnoho väčší priestor. Už to nebolo o robení „křoví“. Skupina sa fantasticky dopĺňala a jednotlivý členovia predviedli svoje muzikantské cítenie. Vytvorili mozaiku, ktorá do seba zapadala do posledného kúska. Kapela si to úprimne užívala a chytľavá emócia sa s ľahkosťou prenášala na publikum.
Na živo sme mohli počuť skvelé skladby z posledného albumu, ktoré dostali úplne nový rozmer. Samozrejme nechýbal ani výber starších vecí, tento krát avšak v živšom, komplexnejšom aranžmáne, obohatený o nové prvky. Zimomriavky na dobrom koncerte musia byť! A boli. Nad všetkým sa samozrejme niesol Finkov vyšperkovaný vokálny prejav.
Zaujímavosťou boli dvoje bicie nástroje. Každý z bubeníkov občas chytil do rúk gitaru a nie vždy hrali súčasne. Avšak to, ako sa vzájomne dopĺňali a vedeli z oboch perkusií súčasne vytrieskať nový potenciál bolo chvályhodné. Každá zostava bicích bola rôzne nazvučená. Prvé zneli ako klasické bicie. Druhé mali skôr kovový, chladný a industriálny nádych.
Keď sme pri zvuku - bol na top úrovni. Človek nepotreboval nasledovnú návštevu ušného lekára a pritom bolo počuť všetko. Nástroje boli pekne separované, jednotlivé nuansy čitateľné a čistota zvuku ako z nahrávky. Štandardne, zvuk musím v MMC znovu iba pochváliť. Svoje predviedol aj osvetľovač, ktorý bol súčasťou kapely. Silný hudobný zážitok bol umocnený vizuálom, ktorý nás viac a viac vťahoval do diania na pódiu.
Fakt pôsobivé bolo Finkove sólové klavírne vystúpenie a spev pri skladbe Word to Wise. Samozrejme, dvojitá whisky položená na klavíry nemohla chýbať.
Koncert nebol o megalománii, technických orgiách či inštrumentálnom alebo vokálnom besnení. Oni nejdú na dno svojich možností, užívajú si to. A kto vie prečo, je to sympatické. Je v tom úprimnosť, voľnosť, možnosť, hra a priestor. Aj keď sme miestami nedýchali, Fink a jeho partia nám ukázali, že sa dá zhlboka nadýchnuť.
