Puscifer - myslia to už teraz vážne?

Písmo: A- | A+

Ak by sme sa mali pozrieť na najvýznamnejšie osobnosti modernej hudobnej scény, ktorú môžeme označiť ako „niemainstremovú“, určite by sa medzi nimi nachádzal aj Maynhard James Keenan.

Výrazna umelecká postava opradená mnohými mýtmi a vášnivý vinár sa preslávil hlavne ako zakladateľ, frontman a spevák dnes už legendárnej kapely Tool. Úmyselne som použil pojem „niemainstremová“ namiesto „undergroundovej“, pretože Tool sa najmä vďaka ich silnému, autentickému a nezmazateľnému rukopisu premenil na zoskupenie, ktoré vie vypredávať štadióny, no napriek tomu ich určite nemožno označiť výrazom „mainstream“, ktorý prislúcha hlavnému prúdu súčasnej pop-kultúry.

Ako svoje bočné projekty Keenan založil ešte kapelu A perfect CirclePuscifer, ktorý bol vždy vnímaný s nadhľadom. Dôvodov nám na to dosť dáva aj samotná kapela, počnúc názvom debutového albumu Puscifer z roku 2008 – V is for Vagina, obsahom a formou videoklipov, ale hlavne samotnou hudbou, ktorá sa tak vyčleňuje od Keenenových „vážnych“ projektov. Tool je ťažkotonážny vlak, A Perfect Circle viac-menej vydarený rockový projekt a Puscifer Keenanová voľnočasová aktivita a zábavka, ktorú je len ťažko definovať.

© Puscifer
© Puscifer 

Štvrtý štúdiový album Puscifer - Existential Reckoning, však posunul celý projekt do úplne nových rozmerov. Vychádzajúci 30.októbra 2020, v čase najväčšej pandémie za posledných 100 rokov a s príhodným názvom „existenciálne zúčtovanie“ otvára poslucháčovi priestor na zamyslenie sa a pozorné načúvanie tomu, čo nám Keenan chce povedať. Podivnosť a nadsázka je tu prítomná dostatočne na to, aby človek rozpoznal, že sa stále jedná o album zoskupenia Puscifer. Pod „pozlátkom“ avšak nachádzame apel na človeka a jeho duchovnú stránku. Prítomná lyrika albumu nám hovorí o tom, že: „že sme vymenili naše svetlo a hlas za pompu, konfety a ohňostroje“.

Album skôr „reže do vnútra“ jednotlivca namiesto toho, že by padol do všeobecnej a nič nehovoriacej kritiky spoločnosti. Každý vieme, do akej miery sa zaoberáme sami sebou, ale nevenujeme sa sebe. Do akej miery už nechceme kráčať, iba sa presúvať, pretože máme autá a lietadlá. Do akej miery sa nám stalo nepríjemným vystupovať z tepla a pohodlia našich obyvyčiek a ako ľahko a radi meníme priemernosť a „bezpečie“ za sebarozvoj a poznávanie.

© Puscifer
© Puscifer 

Hudobne je album veľmi dobre kompozične vyvážený. Rockové prvky sa prelínajú s dominantnejšou elektronikou, a Mayhardovým vokálnym prejavom, ktorého veľmi dobre dopĺňa ženským spevom Carina Round, pričom všetkého je tak akurát a doska pôsobí kompaktne a ucelene, čo sa týka formy aj obsahu. Milujem trojicu po sebe idúcich trackov – Grey Area, Theorem a Upgrade, ich future sound, ktorý nás nenecháva na omyle – žijeme v dobe digitálnej paradigmy. Skvelé sú aj do vnútra človeka zamerané skladby Bread and Circus a Personal Prometheus, avšak dobrých skladieb je tam dosť.

Pre niekoho môže byť Existential Reckoning len ďalší výstrelok z dielne Puscifer, pre niekoho album ktorý sa zaoberá existencialistickou dilemou človeka a jeho miesta v súčasnom svete. Pre mňa to vychádza tak, že pravda bude asi niekde uprostred. Nech už je to akokoľvek, za vypočutie to rozhodne stojí.

Skryť Zatvoriť reklamu