Výrazna umelecká postava opradená mnohými mýtmi a vášnivý vinár sa preslávil hlavne ako zakladateľ, frontman a spevák dnes už legendárnej kapely Tool. Úmyselne som použil pojem „niemainstremová“ namiesto „undergroundovej“, pretože Tool sa najmä vďaka ich silnému, autentickému a nezmazateľnému rukopisu premenil na zoskupenie, ktoré vie vypredávať štadióny, no napriek tomu ich určite nemožno označiť výrazom „mainstream“, ktorý prislúcha hlavnému prúdu súčasnej pop-kultúry.
Ako svoje bočné projekty Keenan založil ešte kapelu A perfect Circle a Puscifer, ktorý bol vždy vnímaný s nadhľadom. Dôvodov nám na to dosť dáva aj samotná kapela, počnúc názvom debutového albumu Puscifer z roku 2008 – V is for Vagina, obsahom a formou videoklipov, ale hlavne samotnou hudbou, ktorá sa tak vyčleňuje od Keenenových „vážnych“ projektov. Tool je ťažkotonážny vlak, A Perfect Circle viac-menej vydarený rockový projekt a Puscifer Keenanová voľnočasová aktivita a zábavka, ktorú je len ťažko definovať.
Štvrtý štúdiový album Puscifer - Existential Reckoning, však posunul celý projekt do úplne nových rozmerov. Vychádzajúci 30.októbra 2020, v čase najväčšej pandémie za posledných 100 rokov a s príhodným názvom „existenciálne zúčtovanie“ otvára poslucháčovi priestor na zamyslenie sa a pozorné načúvanie tomu, čo nám Keenan chce povedať. Podivnosť a nadsázka je tu prítomná dostatočne na to, aby človek rozpoznal, že sa stále jedná o album zoskupenia Puscifer. Pod „pozlátkom“ avšak nachádzame apel na človeka a jeho duchovnú stránku. Prítomná lyrika albumu nám hovorí o tom, že: „že sme vymenili naše svetlo a hlas za pompu, konfety a ohňostroje“.
Album skôr „reže do vnútra“ jednotlivca namiesto toho, že by padol do všeobecnej a nič nehovoriacej kritiky spoločnosti. Každý vieme, do akej miery sa zaoberáme sami sebou, ale nevenujeme sa sebe. Do akej miery už nechceme kráčať, iba sa presúvať, pretože máme autá a lietadlá. Do akej miery sa nám stalo nepríjemným vystupovať z tepla a pohodlia našich obyvyčiek a ako ľahko a radi meníme priemernosť a „bezpečie“ za sebarozvoj a poznávanie.
Hudobne je album veľmi dobre kompozične vyvážený. Rockové prvky sa prelínajú s dominantnejšou elektronikou, a Mayhardovým vokálnym prejavom, ktorého veľmi dobre dopĺňa ženským spevom Carina Round, pričom všetkého je tak akurát a doska pôsobí kompaktne a ucelene, čo sa týka formy aj obsahu. Milujem trojicu po sebe idúcich trackov – Grey Area, Theorem a Upgrade, ich future sound, ktorý nás nenecháva na omyle – žijeme v dobe digitálnej paradigmy. Skvelé sú aj do vnútra človeka zamerané skladby Bread and Circus a Personal Prometheus, avšak dobrých skladieb je tam dosť.
Pre niekoho môže byť Existential Reckoning len ďalší výstrelok z dielne Puscifer, pre niekoho album ktorý sa zaoberá existencialistickou dilemou človeka a jeho miesta v súčasnom svete. Pre mňa to vychádza tak, že pravda bude asi niekde uprostred. Nech už je to akokoľvek, za vypočutie to rozhodne stojí.
