Úžasné nedeľné aj keď pracovné ráno. Včera som dokončil podstatnú časť svojho výskumu a chcel som písať práve o ňom. Ale zatiaľ nie. Toto je po prvý raz, čo si všetky výsledky zo včera nechám pre seba, lebo ak to bude tak efektívne ako to spočítali moji poradcovia, priatelia a známy, dozviete sa o tom cca v priebehu ¾ roka. Dnes teda o niečom inom, dnes o tom, ako vidím svet okolo seba, dnes o prerážaní múru hlavou, lebo som nepoučiteľný a budem to skúšať stále znova a znova a znova.
Začiatok roka 2009 bolo možne považovať za príklad energetickej závislosti obyvateľov planéty na zdrojoch energie a tých čo ich majú pod kontrolou. Vlastníci ťažobných, transportných a distribučných spoločnosti, budú vždy obhajovať svoje prímy z predaja, distribúcie fosílnych zdrojov energie. A predsa skúsme aspoň teoreticky pripustiť, že mame záujem o nezávislé využívanie elektrickej, alebo tepelnej energie. Skúsme sa na celkový obraz pozrieť pohľadom nezainteresovaného človeka. Človeka ktorý musí každý mesiac platiť účty za plyn, elektrinu, vodu, človeka, ktorý vstáva ráno o 5:00, aby bol o 6:00 v rachote a mohol produkovať hodnotu, na ktorej sa nabalí niekto iný, človeka, ktorý pri stroji nestíha myslieť na krajší svet, len na to, že deti potrebujú jesť, potrebujú topánky, potrebujú oblečenie a on, aj keď je na počiatku tvorby hodnoty, si hodnôt užíva len skromne.
Každá vláda potrebuje na kontrolu obyvateľstva nástroj, ktorý ako iste vieme nie je zanedbateľný. Týmto nástrojom je závislosť nasej populácie na energii. Či už tepelnej alebo elektrickej. Už niekoľko desiatok rokov existujú možnosti ako využívať obnoviteľné energetické zdroje, no doteraz neboli uvedené do praxe. Dôvod? Kontrola zdrojov energie je aj kontrola občanov samotných. Ako čo najjednoduchšie diktovať podmienky a možnosti obyvateľstva? Určovať ceny primárnych zdrojov energie. Paradoxne, už niekoľko desaťročí sú deklarovateľne existujúce aj možne zdroje energie s obnoviteľných zdrojov. Nerátajúc drevnú štiepku, či odpad pestovania obilných plodín ako je napríklad slama, biopalivá, alebo prijímače koherentného žiarenia, či využitie základných energetických zdrojov, ktoré príroda ponúka sama. Medzi ne rozhodne patri aj využitie energie vodíko - oxidačného procesu. Venoval som tomuto výskumu nemálo času a prostriedkov, no zbytočne, lebo nik nemá záujem narušovať existujúci systém hodnôt. Je zaujímavé, že žiaci 5. triedy základnej školy sa učia o rozklade vody na 2 základne prvky a to, vodík a kyslík. Aj keď nerád musím priznať, že porovnaním učebníc fyziky pre II. stupeň s pred roka 1989 a dnes, chtiac nechtiac som nútený priznať, že napriek tomu ako nás to učili voľakedy, dnes sú v ňom uvedené 3 spôsoby získavania vodíka. A to :
Elektrolýza zdroj - teoreticky náročný na množstvo energie vloženej na výrobu
Chemicky spôsob - znásilňujúci prírodný proces a tým pádom zaťažujúci ekosystém
Klasicky prírodný - na rozdiel od predchádzajúcich princípov, je tento minimálne náročný a nízkoenergetický, tento však oficiálne neexistuje ako prakticky využiteľný. VRAJ
Vždy bude v zaujme lobistov, tvrdiť, že využitie vodíka ako primárneho zdroja energie je nebezpečne a to z dvoch dôvodov. Vodík je prvok nachádzajúci sa na prvom mieste v periodickej sústave. Ako taký má dve veľmi zaujímavé vlastnosti. Pri spojení s kyslíkom dochádza k prudkej tepelno-dynamickej reakcii, ktorá je väčšinou považovaná za nezvládnuteľnú, čo však nie je pravda. Druha časť oponentských tvrdení sa opiera o jeho skladovanie a výbušnosť. Zaujímavé. Vieme bezpečne skladovať a požívať CNG aj LPG ale nie H2. Fakt ma to žralo, keď som sa snažil ľudí okolo seba presvedčiť, že to tak nie je, kým som nepochopil jednu vec. Nezožierala ma neschopnosť ľudí to pochopiť, ale vlastná neschopnosť im to vysvetliť. A pochopil som jedno, ľahšie sa vládne davu, ktorý frfle ako davu, ktorý je spokojný. Spokojní ľudia, chcú pomáhať okoliu, chcú byť altruistami, chcú niečo zmeniť. Nespokojný človek frfle a hľadá vinníka. Všimli ste si jednu maličkosť? Všetci vravia že Boh je len jeden, ale pre jeho meno sa vraždia. Fanaticky sa bijeme o je meno, ale nebojujeme za to, aby duchovný tohto sveta našli spoločnú reč. Páči sa mi veta klasika : „V mene božom, ľudia spáchali tie najväčšie zverstvá, ale len málo z nás v jeho mene odpustilo."
Ale to som asi odbočil. Mentálna odbočka. Ak smiem, rad by som v tejto časti poukázal na nezrovnalosti deklarované jednak lobistickými skupinami, ako aj pokusom vytvoriť dojem o nestabilnosti uvedeného prvku ktorým je H2. A nejedná sa o žihadielko od výrobcu Hummer.
Vodík je jednou zo základných stavebných časti vesmíru a ako taký, je jeho zdroj neobmedzený. A to je podľa môjho skromného názoru najväčší problém. Ako produkovať zisk, ak prvok ktorý potrebujeme k termodynamickému a termochemickému zdroju energie je zadarmo? Ako ho účtovať potenciálnemu odberateľovi? Pravé v tomto bode sme došli k záveru, kde musíme zvážiť potenciál uvedeného chemického prvku. Kvantová fyzika, už nespočetne krát potvrdila, že vodík ako základná stavebná jednotka vesmíru, je v podstate nevyčerpateľný zdroj energie. A ako taká je tŕňom v oku tých, čo kontrolujú ťažbu a distribúciu fosílnych palív. Buďme k sebe úprimný, ak by sme boli majiteľmi ropných polí, určíte by sme nechceli aby niekto, a to ktokoľvek, obmedzil náš monopol na ovplyvňovanie rozhodnutí vlád a spoločenstiev. Je úžasné mať moc, je úžasné ak zvolený zástupcovia ľudu vám zobu z ruky lebo sa boja, že vypadnú z kolotoča imaginárneho vplyvu nazývaného politika, len preto, že ste niekomu zastavili kohútik. Pamätáte Rusov na nový rok 2009? Zatvorili, len aby ukázali, že môžu. A to urobí každý, len čo sa vzoprieme. Potenciál vodíkového článku totižto v základnom princípe vlastne tento systém nadvlády nabúrava a destabilizuje ho. No potreba získavania obnoviteľných zdrojov energie, núti aj spoločnosti profitujúce na regulácii cien fosílnych palív hľadieť do budúcna a to je dôvod, prečo väčšina patentov a výskumných projektov, je financovaná paradoxne práve z týchto zdrojov. Do pozornosti by som rad začlenil postoj Brunejského sultanátu, ktorý ako jeden z prvých, rieši projekt budúceho nedostatku fosílnych zdrojov energie, investíciami do environmentálnych zdrojov energie. Nie je zvláštne, že štát s najväčším podielom exportu ropy na svete sa snaží získať, kúpiť, či finančne sa zúčastňovať na výskume využitia, práve obnoviteľných zdrojov energie, keď ako taký by mal proti nim bojovať? Projekt takzvaného zeleného mesta je dôkazom toho, že aj takýto štát, ráta s postupným úbytkom energetických zdrojov na princípe fosílnych palív. A hlavne pochopil to, čo bolo zrejmé už v 16 storočí a je niektorým jasné aj teraz, a to je zázračná formulka: „Vedieť je viac ako mať. Ak viete, tak máte. Ak na niekoho niečo viete, tak mate moc." Jednoduchá ukážka politiky v praxi. Ale myslím, že v tejto špine sa dnes máchať nechcem.
V momentálnej dobe, však došlo k súbehu niekoľkých okolnosti, ktoré sú viac než priaznivo naklonene získavaniu energie z obnoviteľných zdrojov. Na vysvetlenie celkového pohľadu na môj/náš zámer, by som rad uviedol, že výskum v danej oblasti dosiahol v posledných rokoch nebývalý rozmach. A to nielen v oblasti separácie, ale aj uskladnenia.
Legislatívne, je možne v rámci Európskej únie získavanie elektrickej energie na báze vodíkových článkov, jasne definované. Nesmú prekročiť produkciu 1,5 Kw. Všetky články s vyššou produkciou sú legislatívne nepriatelené, lebo záujem lobistov zastupujúcich záujmy distribútorov plynu, uhlia a ropy, nie je totožný so záujmom verejnosti. Oni majú svoje žalúdky v ktorých rozhodne neškvŕka od hladu, preto nemajú záujem na inom zdroji „ oficiálnej" energie. No vďaka plynovej kríze na Slovensku, je možne v istom regióne postaviť a legislatívne ošetriť produkciu dosahujúcu 6 Mw. A taktiež je možne presadiť uznanie vodíkového článku ako primárneho zdroja energie. Ako som už uviedol, v rámci Európy bola uznaná maximálna produkcia na úrovni 1,5 Kw. Naša spoločnosť, na základe podrobných jednaní s jednotlivými zložkami štátnej správy je schopná deklarovať záujem na vybudovaní zariadenia s produkciou do 6 Mw. Keďže jednotlivé dohovory a dohody boli našim Know-How, podpísali sme dohodu o budúcej spolupráci a tá ma klauzulu: všetko vyvinuté po podpísaní dohody patrím obom, a my sme až po podpise dohody pochopili, prečo ju tak ochotne Švajčiarsky konglomerát podpísal s nami. Čokoľvek v tej oblasti od vtedy vymyslíme, je rovnako naše ako ich. My sme dúfali vo finančný vstup kapitálovo silného partnera, oni sa istili, že bez nich neurobíme ani krok aj napriek tomu, že náš vlastný výskum a príprava projektu bola predbežne vyčíslená na 1,9 mil. Eur.
Do pozornosti by som rad dal niekoľko faktorov :
Životnosť vodíkového článku je tzv. doživotná - min. 70 rokov
Efektivita, potvrdená našimi skúškami je možná na úrovni 89% a to len s minimálnymi úpravami
V prípade uprav ktoré si však vyžadujú navýšenie kapitálovej účasti je možne dosiahnuť efektivitu skoro 94%
Možne využitie článkov, potom ako bude vodíkový článok uznaný na Slovensku ako primárny zdroj energie nie je obmedzená len na výrobu energie, ale je priamo využiteľná v mnohých oblastiach technológie, výroby, dopravy ako aj v maloobchode.
Je možne získať v rámci EU, výhradné práva na distribúciu a predaj konečného výrobku.
A aj tak sedím u rodičov, lebo som prišiel o vlastné bývanie, aj tak jazdím na Felícii, hoc som mal na každý deň v týždni iné auto /osobne som preferoval Jaguáre a Infiniti, verím, že bude znova/. Nakoľko som sa rozhodol byť prvým, kto tento zdroj energie legislatívne presadí, mal som lepšie zvážiť reálnosť pristupujúceho obchodného partnera. S ohľadom na maximálny zisk som sa dostal do područia hydry, ako zvyknem vravieť svetu okolo nás. Viera vo vlastnú jedinečnosť a snaha o využitie potenciálu pre všetkých, nie len jeho obchodných možnosti, nádej v maximálnu diverzifikáciu trhu ma priviedli až sem. Stále je mojim záujmom, nájsť partnera, ktorý je maximálne flexibilný a zdravo trhovo dravý, aby bolo možne v maximálnej miere využiť jedinečné, a tým pádom aj dominantné postavenie na budúcom trhu. To, mimo iné prináša nesporne množstvo výhod. Po dohode zo štátom, bude presne stanovený parameter hygienickej normy. Keďže však táto doteraz, v rámci EU neexistuje, je potrebne sa zamerať nielen na vylepšenie, ale hlavne na stanovenie štandardu tohto zariadenia. Z toho logicky vyplýva, že len spoločnosť zúčastňujúca sa prípravy technologicko-hygienickej normy bude mať možnosť predaja, distribúcie a servisu uvedeného zariadenia. To všetko viem, ale rozhodol som sa inak. Práve včera, som ukončil teoretickú prípravu novej série produktov, ktoré budú v súlade so všetkým čo nás zotročuje a pritom napomôže zvrhnúť hierarchiu hodnôt. V prípade, že Vaša peňaženka, Váš život a Vaše okolie cíti potrebu zmeny, pridajte sa k nám. Naša spoločnosť spĺňa podmienky ktoré potrebujeme. Sme nedocenení, sme hladní a chceme sa mať trocha lepšie. Prečo to nevyžadujeme? Prečo sme schopní len sedieť a nadávať na vládu, keď tí čo majú rozhodnúť sme my sami? Podľa mňa, naše zriadenie ma jednu výhodu, ONI sa nemajú lepšie preto, že sú vo vláde, ale majú sa lepšie preto, že sme do vlády nezvolili tých, čo nám pomôžu mať sa lepšie. Voľby beriem ako zmluvný vzťah, potvrdený podpisom dekrétu o vstupe do vlády. My sme rozhodli, že oni sú tam, oni majú povinnosť dbať o to aby sme sa mali lepšie, ak sa lepšie nemáme, oni porušili dohodu a ak ju porušili, musia niesť následky. Ak nesiem následky ja, a neznalosť zákona ma neospravedlňuje, oni musia znášať následky rovnako a imunita ich v prípade porušenia dohody chrániť nesmie. Zabudli ste? Aj ústna zmluva je právna dohoda. Ako inak definovať predvolebný sľub ako ústnou dohodou??? Žiť a deklarovať postoje, na to máme právo, máme právo na štrajk, máme právo na to, aby sľuby nám dané boli dodržané. Odmietam sa vyrovnať s myšlienkou, že veci sú tak ako sú, len preto, že to každý berie ako fakt. Som človek, dal som svojim hlasom najavo svoj názor, životom v tejto krajine deklarujem, že súhlasím s prianím väčšiny, ale odmietam tu žiť v prípade, ak niekto popiera moje ústavne právo ktoré mi sľúbil a to je: PRÁVO NA LEPŠÍ ZAJTRAJŠOK. Skúsme to inak, vy dáte hlas a stávate sa akcionárom, v podstate máte podiel na novozaloženej spoločnosti orientovanej na našu krajšiu spoločnú budúcnosť. Prečo ako akcionár nemám právo rozhodovať aké zákony zajtra budú schválené? Lebo som poveril svojho zástupcu /politika/... Ale ja mám právo zástupcu zmeniť... Technologickej príprave budúcnosti som sa venoval dlho a zabudol som na to najpodstatnejšie, zariadenie splňujúce všetky normy už existuje, len ho nevyužívame. My sme občania, politika je nástroj našej moci, my nie sme otroci verejnej správy, tá je tu na to, aby nám pomáhala tak nech to tak aj JE!!! Ak daný stav nie je podľa našich predstáv, nech sa zmení systém noriem potrebných na správne fungovanie princípu vlády. Každý z nás je vlastne sociálny fond na ochranu seba samého. Štatútu ochrany primárneho zdroja tvorby hodnoty, ako aj jeho následný servis.
Podľa našich predbežných prepočtov, tvoria práve energetické vstupy 20 až 45% celkovej ceny výrobku. Nakoľko budú ochotné výrobné spoločnosti zaplatiť za takýto zdroj energie, nechávame na Vaše posúdenie, ale keďže ďalší projekt je vo finálnej fáze a bude oslovených niekoľko výrobcov, čakám na Vaše hodnotenie finančného podielu na novo vznikajúcej akciovej spoločnosti. Na našej spoločnej a.s. z názvom Slovenská republika. Naša spoločnosť sa riadi pravidlom komplexného prístupu a rád by som vopred upozornil, že uvedený legislatívny proces umožni v najbližšom období, výrobu jednoznačne obmedziť len pre oblasť Slovenskej republiky. Preto je nutné zvážiť aj faktor dočasného monopolného postavenia. Ale ako povedal Hermes: „Všetko so všetkým súvisí." My súvisíme na jednom lane s ostatnými ľuďmi, prečo sa máme nenávidieť, keď si môžeme pomáhať? Kľúč k Zlatému mestu má vo vrecku každý z nás....
Tešíme sa na Vaše odpovede, názory a hlavne postoje... Aj Váš názor na finančnú hodnotu projektu nesúceho honosný názov : Slovenská republika.
Čo viac Vám priať? Možno : majte sa fajn...
